Vedecké podklady

Iskrenie medzi rezortmi

Zavedenie termínu chránené vtáčie územie do slovenského právneho systému predstavuje ďalšie priblíženie sa slovenskej environmentálnej legislatívy k legislatíve EÚ. Konkrétne vychádza zo smerníc EÚ o ochrane voľne žijúceho vtáctva a o ochrane biotopov. Obe smernice tvoria základné právne predpisy Európskej komisie pre oblasť ochrany prírody. Podľa znenia zákona o ochrane prírody z roku 2002 národný zoznam chránených vtáčích území pripravuje Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR, schvaľuje (práve dnes) vládny kabinet a následne ho zasiela Európskej komisii. Celková výmera navrhovaných chránených vtáčích území zaberá 12 365,5 km2, čo je 25,2 % územia SR. No tento údaj predstavuje len predbežný odhad. Presné vymedzenie bude známe pri spracovaní vyhlášok MŽP SR, ktorými sa budú jednotlivé chránené vtáčie územia vyhlasovať. Napriek tomu, že chránené územia sú navrhované na základe odlišných kritérií od kritérií uplatňovaných pri vyhlasovaní ostatných chránených území, je evidentné, že mnohé

budú totožné

alebo sa budú prekrývať. Samotné schválenie národného zoznamu navrhovaných chránených vtáčích území nebude mať dosah na štátny rozpočet. Ten sa dá očakávať až po schválení vyhlášok MŽP SR, ktoré vymedzia hranice chráneného vtáčieho územia, ako aj zoznam činností, ktoré môžu mať negatívny vplyv na predmet jeho ochrany. Súčasťou vyhlášky bude aj podrobný dosah na verejné financie, obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry, iných právnických osôb a zamestnanosť. Prvú vyhlášku plánuje MŽP SR predložiť do Legislatívnej rady vlády SR už koncom tohto roka. Predloženie ďalších predpokladá v roku 2004 a v ďalších rokoch v závislosti od zdrojových možností štátneho rozpočtu. Práve tu je totiž kameň problému. Vyhlášky prinesú logicky obmedzenia v hospodárení a vo vlastníckych právach majiteľov pozemkov, ako aj iných právnických a fyzických osôb. Tí, ktorým vyhlásenie chránených vtáčích území obmedzí podnikateľské aktivity, môžu žiadať o kompenzáciu majetkovej ujmy. Otázne je, z čoho sa im vyplatí, keď aj na tento rok vláda zo štátneho rozpočtu odklepla len

smiešny zlomok

z toho, čo minister životného prostredia László Miklós žiadal v súvislosti s podobnými obmedzeniami v chránených oblastiach. Výplaty majetkových ujm zrejme pôjdu dopredu slimačím tempom, a tak nečudo, že zoznam navrhovaných chránených vtáčích území sa určité záujmové a lobistické kruhy snažia už dlhší čas oklieštiť. Aj keď L. Miklós už avizoval prehodnotenie zónovania chránených národných oblastí a národných parkov tak, aby sa viac ako dosiaľ zladili záujmy ochrany prírody so záujmami vlastníkov daných území, dosiahnutie konsenzu nebude ľahké. Tým, že sa dotkne aj Štátnych lesov SR a tiež poľnohospodárskeho pôdneho fondu, dá sa očakávať dokonca názorové iskrenie medzi dvoma rezortmi - životného prostredia a pôdohospodárstva. Aj napriek faktu, že L. Miklós navrhuje prevod častí Štátnych lesov, v ktorej sa nachádza alebo bude nachádzať

chránená oblasť,

pod správu MŽP SR. Dokonca MŽP SR v návrhu zoznamu chránených vtáčích území poukazuje aj na možnosť využiť na kompenzácie Európsky poľnohospodársky poradenský a záručný fond. Pokiaľ ide o zamestnanosť, treba dodať, že následné zabezpečovanie starostlivosti o vyhlásené chránené vtáčie územia vytvára priestor pre zamestnanosť v odborných organizáciách, vo vedeckých inštitúciách či v radoch miestneho obyvateľstva. Ak na jednej strane obmedzenie vykonávať niektoré činnosti v lesnom hospodárstve prinesie možno zvýšenie nezamestnanosti, na druhej strane vyhlásené chránené územia môžu byť impulzom na rozvoj podnikateľských aktivít. Napríklad v oblasti manažmentu, monitoringu, údržby chodníkov a pod. To všetko prispeje k lepšej ochrane prírody, čo sa odzrkadlí v nových možnostiach na rekreáciu a cestovný ruch.

Zdena Rabayová