Splnené sny, ale „nezákonne“

Aké to podklady dostáva minister zdravotníctva Rudolf Zajac?

Veľký sen o tom, že sa kardiovaskulárny program opäť stane prioritou v zdravotnej starostlivosti sa začal konkretizovať v závere minulého decénia. Dokazuje to niekoľko agentúrnych správ. Napríklad o tom, že v júni 1999 sa u vtedajšieho ministra zdravotníctva T. Šagáta pripravovali opatrenia na zabezpečenie prevádzky kardiocentra Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici. Problémom bol nedostatok financií a čas čakania na operácie. V agentúrnej správe bolo aj avízo o tom, že zástupcovia kardiocentier budú posudzovať požiadavky a možnosti ich plynulej práce.

Ďalšia správa je spred troch rokov. Vtedy oznámil ďalší minister zdravotníctva R. Kováč, že na kardiovaskulárny program pôjde 260 miliónov korún, z toho 42 miliónov korún pre Detské kardiocentrum DFN s poliklinikou v Bratislave. V tejto súvislosti vyhlásil, že financovanie detskej kardiochirurgie sa musí riešiť komplexne, lebo v daných podmienkach sa nedá realizovať potrebný počet výkonov. Verejne sa zaviazal, že jeho ministerstvo bude hľadať nielen financie, ale aj priestory a vyrieši organizačné podmienky aj preto, aby detská kardiochirurgia nestratila svoju pozíciu „v európskej, ak nie svetovej špičke“.

O mesiac neskôr, podľa ďalšej správy, to potvrdil štátny tajomník MZ SR M. Kováčik. Z privatizácie Slovenských telekomunikácií bolo pre kardiológiu určených 270 miliónov korún. Za taký objem sa malo urobiť 2500 operácií srdca a štyri kardiocentrá nemali mať problémy so špeciálnym zdravotným materiálom. Zverejnené boli aj sumy pre jednotlivé kardiocentrá: Slovenský ústav srdcových a cievnych chorôb 76 miliónov korún, kardiochirurgické oddelenie FN s poliklinikou na Ul. SNP v Košiciach 12,8 milióna korún, kardiocentrum Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici 25 miliónov korún a kardiocentrum DFN s poliklinikou v Bratislave 44 miliónov korún.

Na rovnakej tlačovej konferencii vtedy hlavný odborník na kardiochirurgiu prof. V. Fischer označil transplantáciu srdca za normálny štandardný výkon. Uviedol, že na

operačný výkon

čaká deväťdesiat pacientov mesačne a ďalších deväťsto na diagnostiku. V auguste 2000 boli čakacie lehoty na operácie srdca podľa jeho vyjadrenia tri až štyri mesiace, pričom v Slovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb v 1999. roku vykonali 998 takýchto operácií. Vyjadril sa v tom zmysle, že v miléniovom roku ich môže byť až 1400.

V agentúrnom spravodajstve sa objavila aj veľmi potešiteľná správa o vysokej kvalite našich lekárov. Konštatovalo sa v nej, že v Detskom kardiocentre v Bratislave sa vykonávajú rovnaké zákroky ako na renomovaných zahraničných pracoviskách, ale lacnejšie. Vtedy bol chirurgický zákrok kardiológov v SR za pol milióna korún a v zahraničí drahší o vyše tristotisíc korún. Riaditeľ DFNsP v Bratislave R. Vetrák vtedy o. i. konštatoval, že sa realizujú operačne korekcie vrodených chýb srdca aj pre pacientov zo zahraničia, pričom v priemere za jeden takýto výkon dostala jeho nemocnica pol milióna korún. Mali aj samoplatiacich pacientov z arabských štátov, z USA a Ruskej federácie.

Pri listovaní v dostupnom agentúrnom archíve nebolo viac správ s touto problematikou až do 14. novembra 2002. V ten deň ďalší, a zároveň súčasný minister zdravotníctva SR R. Zajac na konferencii pri príležitosti 10. výročia kardiocentra DFNsP v Bratislave vyjadril názor, že by sa z neho mohol stať Detský ústav srdcových a cievnych chorôb. Povedal, že

nejde o nereálny

sen, ale len o to, že „ho treba správne pripraviť organizačne, ale aj z hľadiska finančných možností“. Za jeho éry došlo k splneniu troch snov, t. j. k zriadeniu Stredoslovenského ústavu srdcovo-cievnych chorôb v Banskej Bystrici a Východoslovenského ústavu srdcových chorôb v Košiciach. Obidva vznikli k 1. 1. 2003 a k nim pribudlo od tohtoročného 1. júla Detské kardiocentrum v Bratislave.

Problémom však je, že pri zriaďovaní týchto troch pracovísk nebolo rešpektované práve to, čo zdôraznil rezortný minister R. Zajac v súvislosti s plánom splniť jeden sen a zriadiť Detský ústav srdcových a cievnych chorôb v Bratislave. Napriek tomu, že od zriadení dvoch pracovísk uplynul polrok, tak nebolo urobené zadosť zákonom SR. A to aj v prípade Detského kardiocentra v Bratislave. Je totiž zrejmé, že došlo k porušeniu viacerých zákonov. Predovšetkým vo veci rozhodnutia o vyčlenení činností, zamestnancov a súvisiaceho hnuteľného majetku vo všetkých troch prípadoch. To sa opieralo síce o zákon, ale nie ten, na základe ktorého môže zriaďovateľ nariadiť zmenu správy majetku štátu.

Vo všetkých troch prípadoch rozhodnutie o vyčlenení neobsahuje ustanovenie, že práva a záväzky súvisiace s delimitovanou činnosťou prechádzajú na novozriadené zdravotnícke zariadenia. Je faktom, že kardiocentrá v Banskej Bystrici a Košiciach

dostali preddavky

na svoju činnosť, ale opäť v rozpore s dikciou zákona. Mohli ich dostať, keby boli nástupníckymi zariadeniami a boli v zmluvnom vzťahu so zdravotnými poisťovňami. Delimitačné protokoly neobsahujú ani pohľadávky, ani záväzky, a tak rozhodnutie ministra o poskytnutí preddavkov v prvom trimestri ich činnosti nie je v súlade so zákonom. Takto došlo aj k jeho porušeniu zo strany zdravotných poisťovní.

Zdravotné poisťovne nemajú právoplatné rozhodnutie o type zdravotníckeho zariadenia, a prečo uzavreli zmluvy o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jej úhradách, to nikto netuší. Akoby zriadenie zdravotníckeho zariadenia nemalo zákonom stanovené podmienky, čo však nie je pravda. Inkriminované rozhodnutia nerešpektovali zákon o správnom konaní. Na základe neúplných podkladov ich odsúhlasilo aj MF SR. A tak realizácia dobrej a správnej myšlienky získala pri svojom prvom nadýchnutí hneď a niekoľko zbytočných kazov, ktorých podstatou je nepochopiteľné nerešpektovanie zákonov.

(Hd, vs)