NENAŤAHUJÚ RUKY

Účinok všetkých negatívnych faktorov na tohtoročné hospodárenie agrokomplexu odhaduje Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) predbežne na 6,4 mld. Sk. Suma zahŕňa nielen dôsledky sucha, ale aj predpokladaný pokles tržieb spôsobený poklesom realizačných cien prvovýrobcov, zníženie dotácií, zvýšené náklady na náhradné osevy vyoraných lánov, ale aj rast výdavkov na tzv. červenú naftu z dôvodu zvýšenia dane z pridanej hodnoty. Suché počasie spôsobilo v tomto roku poľnohospodárom z dôvodu slabšej žatvy, ako aj nižšej kvality urodeného jačmeňa pokles tržieb približne o 1,848 mld. Sk. Existujú prvé návrhy ako kompenzovať tieto straty. Štátny rozpočet je ťažké otvárať, aj keď niektorí predstavitelia Národnej rady SR, ktorých poľnohospodári už informovali o tohtoročných mimoriadnych ťažkostiach, nevylúčili ani túto možnosť. Koaliční, ale aj opoziční poslanci súhlasne tvrdia, že je to možné, ale len ako krajná alternatíva. Existuje možnosť požiadať napríklad Slovenský pozemkový fond, aby znížil výšku nájomného za pôdu, podobne ako v roku 2000, keď Slovensko tiež postihlo veľké sucho. Vtedy fond odpustil poľnohospodárom 50 % týchto platieb. Po skompletizovaní všetkých podkladových materiálov chce SPPK predložiť návrh na finančné odškodnenie vláde SR. Zvažuje aj ďalšie možnosti ako získať financie. Podľa poľnohospodárov by sa mohla odložiť účinnosť zákona o červenej nafte, ktorý ju predražuje, ale sú aj ďalšie spôsoby, spočívajúce v interných racionalizačných opatreniach v samotných poľnohospodárskych podnikoch. Na farmách sa už zvažuje aj ďalšie prepúšťanie pracovníkov, v mnohých firmách približne rok nevalorizovali mzdy a niektorí prehodnotia svoje projekty na čerpanie financií z európskych fondov, lebo na spoluúčasť nemajú vlastné prostriedky. Robia sa maximálne úsporné opatrenia, aby slovenský agrokomplex prežil. Ak by niekto podotkol, že zničená

zmrznutá úroda

a následne vážne poškodená suchom je podnikateľským rizikom poľnohospodárov, treba pripomenúť, že aj v zahraničí sa im straty kompenzujú. Naši agropodnikatelia neočakávajú, že dostanú od štátu 70 alebo 60 % z toho, čo im z úrody ukrojila príroda. Ani v roku 2000 to tak nebolo. Vedia, že časť rizika a dôsledkov musia niesť. Predpokladajú, že kompenzácie by mohli byť na úrovni okolo 50 %. Pred tromi rokmi to bolo od 40 do 58 %, podľa miery postihnutia regiónov a jednotlivých lokalít. V súčasnosti však ešte nechcú hovoriť o konkrétnych číslach. Zatiaľ len tvrdia, že ak sa im nepomôže, v agrokomplexe „nastane výbuch“. To, čo trápi našich poľnohospodárov, je aj skutočnosť, že nežičlivosť prírody, ako aj takmer rozpad trhu vo viacerých komoditách, ich postihol v poslednom, predvstupovom roku. Majú aj obavu, či vôbec dokážu plniť kvóty, ktoré boli s EÚ vlani dohodnuté. Ich rozčúlenie dosiahlo vrchol po utorkovej informácii, keď niektorí predstavitelia Európskej komisie odporučili, že časť z financií určených na roky 2004 až 2006 by bolo dobré poľnohospodárom odobrať a prideliť ich na rozvoj infraštruktúry. Vnímajú to ako

hlbokú urážku

slovenských „sedliakov“, lebo podľa nich asi niekto chce, aby sme na Slovensku prešli na totálnu minimalizáciu produkcie potravín. Pritom po vybudovaných diaľniciach by k nám mohli agrárne produkty ľahšie prichádzať zo zahraničia. Hnevajú sa, že napriek skončeným rokovaniam zahraničie nabáda našich politikov meniť domáce priority. Poľnohospodárska samospráva nie je spokojná, že situáciou v agrokomplexe by sa mala vláda zaoberať až v septembri. Pod tlakom agropodnikateľov aj samotný minister pôdohospodárstva Zsolt Simon začína hovoriť o konci augusta. Dňa 22. 8. by mala vláda po dovolenke rokovať a dovtedy je nevyhnuté, aby aj rezort mal pre ňu pripravený podkladový materiál o spomínaných skutočnostiach. Poľnohospodári však pripúšťajú, že ak má byť situácia preverená skutočne seriózne, tak skôr ako do polovice tohto mesiaca sa to nedá urobiť. Treba čakať na výsledky žatvy, a potom, ale rýchlo, rozhodnúť.

Vladimír Turanský