Zrušia už dávno zrušené

Funkčná náhrada FPZO stále neexistuje

Hoci novela zákona o Fonde na podporu zahraničného obchodu ešte v roku 1999 tento fond prakticky zlikvidovala, paradoxne dodnes nie je zrušený. Návrh zákona, ktorý umožní urobiť prvý zásadný krok k tomu, aby sa ukončila jeho činnosť aj formálne, MH SR síce pred niekoľkými dňami predložilo na pripomienkovanie, ale... Ale prečo až s takým časovým sklzom, je otázne. Veď podľa vyjadrení predstaviteľov MH SR v minulom volebnom období, sa mal fond zákonom zrušiť najneskôr na jeseň 2000. A zároveň všetky jeho aktivity previesť pod novú agentúru SARIO. Pripomeňme, že tlaky za zrušenie fondu začali silnieť po voľbách v roku 1998. V ich pozadí bolo úsilie vyeliminovať FPZO z hry, či lepšie povedané - išlo o zálusk určitej loby ovládnuť rozhodovanie o prostriedkoch na podporu exportu. Tie do fondu plynuli od podnikateľov, ktorí doň odovzdávali jedno promile z každej exportnej a importnej operácie nad 100-tisíc korún. Preto boli odvody tŕňom v oku najmä niektorým veľkým firmám. Nie však všetkým. Časť podnikateľskej sféry, ako i zástupcovia AZZZ si uvedomovali význam fondu. Napokon však so svojimi argumentmi neuspeli. Poslancov pri zrušení povinných odvodov presvedčili najmä proklamácie o tom, že podpora exportu musí ísť z vrecka štátu a nie z ďalšieho „zdanenia“ podnikateľov. Neskôr sa založila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) ako akciová spoločnosť. Pod strechu SARIO sa mal začleniť aj de facto zlikvidovaný fond so svojimi aktivitami. A tiež program PHARE z MH SR. Žiaľ, práve sľuby o podpore exportu zo strany štátu sa naplnili len symbolicky. Takmer „do písmenka“ sa však na druhej strane naplnili argumenty zástancov fungovania pôvodného fondu, a to o určitej naivite očakávaní, že štát bude mať pri problémoch v zdravotníctve, školstve... na podporu exportu dostatok zdrojov. Kým FPZO od roku 1996 do 1999 ročne „nazbieral“ 400 a viac miliónov korún, zo štátnej pokladnice sa vyčlenilo najskôr len 50 mil. Sk a následný rok len 30 mil. Sk. Hoci filozofia FPZO uprednostňovala systém solidarity, lebo z peňazí veľkých firiem získavali podporu najmä malé a stredné firmy, podpora exportu cez SARIO sa veľmi rýchlo stala terčom kritiky na rôznych podnikateľských fórach. A to už nehoríme o problémoch, ktoré súviseli s výhradami Bruselu k SARIO, o oneskorenom čerpaní aj vyčlenených prostriedkov zo štátnej pokladnice, čo sa tiež podpísalo pod minimalizáciu podpory exportu. Absurdne vyznieva aj skutočnosť, že hoci fond založil desiatky zahraničných delegatúr, postupne sa zrušili. Predstavitelia SARIO však už dlhšie avizujú, že pri napĺňaní svojej hlavnej činnosti, a tou je rozvoj investícií a zlepšovanie imidžu SR v zahraničí, potrebujú zahraničné delegatúry. A tak sa bude budovať opäť to, čo už bolo za nemalé peniaze vybudované. Napriek tomu, že v oblasti prebúdzania záujmu potenciálnych investorov o Slovensko dosiahlo SARIO výrazné úspechy, slovenským podnikom a podnikateľským združeniam dodnes chýbajú v činnosti SARIO účinné aktivity a jasné pravidlá hry na podporu exportu. Z oficiálnych textov vyplýva, že cieľom predloženého návrhu zákona je odstrániť dvojkoľajnosť, zlepšiť a sprehľadniť financovanie podpory exportu a presunúť aj ďalšie aktivity fondu pod SARIO. V predkladacej správe sa tiež píše o tom, že návrh zákona predstavuje prvú etapu riešenia zámeru a má umožniť prenájom a prevod majetku, predovšetkým informačnej techniky a informačnej technológie z majetku FPZO na MH SR a na SARIO. Až v druhej etape (do konca septembra tohto roka) sa pripraví právna úprava o zriadení SARIO ako rozpočtovej organizácie na podporu investícií a obchodu a až ňou sa zruší FPZO. Podľa názoru viacerých podnikateľov i zástupcov AZZZ sa zrušením fondu teda len potvrdí status quo. Funkčná náhrada za FPZO stále neexistuje a aj v navrhovaných nových právnych úpravách chýba účinný mechanizmus na podporu exportu. Jednoducho, ak niekto zrušil niečo životaschopné (diskutovať sa malo nie o zrušení, ale o znížení výšky odvodov či o sprehľadnení niektorých aktivít FPZO) a nedotiahne svoj zámer do konca, ba ani nevytvorí relevantnú náhradu, mal by niesť za svoje rozhodnutia zodpovednosť...

Zdena Rabayová