Hospodársky denník
USD36,754 Sk
EUR41,685 Sk
CHF27,106 Sk
CZK1,303 Sk
  Pondelok  11.Augusta 2003
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Zdroje na polovičný výkon

Na Slovensku pitná voda v Bratislave vždy patrila medzi tie lepšie

Vlani o takomto čase sa Dunajom prehnala prvá povodňová vlna. Rieka, najmä pri Bratislave, sa stala atraktívna a vyvolala tzv. povodňovú turistiku, keď mnohí sledovali z mostov a na nábreží, či voda zaleje mesto, či vrecia s pieskom odolajú. V súčasnosti je situácia opačná a zaujímavá tým, že už dlhodobejšie je vodostav Dunaja z dôvodu nedostatku zrážok v jeho povodí pomerne nízky. V prípade, že je hladina príliš vysoká, môže to spôsobiť problémy so studňami zásobujúcimi pitnou vodou hlavné mesto SR. Ak je v Dunaji vody menej, v zásade sa nič dramatické nestane a priemysel i domácnosti majú vody dostatok. Tri rozhodujúce vodné zdroje v Bratislave to negatívne neovplyvňuje. Výdatnosť studní na ostrove Sihoť, v Pečenskom lese a v Rusovciach - Ostrovných Lúčkach, z ktorých je mesto zásobované, nie je znížená.

Zdroje pitnej vody v Bratislave idú v súčasnosti na polovičný výkon. Nie však preto, že Európu zachvátilo jedno z najdramatickejších suchých období za posledných 150 rokov. Dôvodom je, že ich výdatnosť je aj teraz približne dvojnásobná ako spotreba obyvateľov a priemyslu dovedna. Ide o vzácny a pozitívny úkaz,

ba priam poklad,

ktorý nie je dopriaty mnohým iným sídlam či už u nás alebo v zahraničí. Pritom spotreba vody v Bratislave sa nepribližuje k hranici hygienického minima ako inde na Slovensku. „Rezervy sú významné. Keby sme spočítali teoretickú výdatnosť vodných zdrojov, tak sa dostaneme na hodnotu viac ako tri kubické metre za sekundu. Súčasný odber vody je približne polovičný,“ povedal nám vedúci odboru prevádzkových činností Bratislavskej vodárenskej spoločnosti Jozef Kvetan. Ak by bolo nevyhnutné, taká situácia však zrejme nenastane, vodárenská spoločnosť je schopná do 48 hodín zvýšiť dodávky pitnej vody o jeden celý kubík (1000 litrov) za sekundu. „Čo sa týka kapacity zdrojov a ich momentálnej rezervy, sme bez starosti,“ približuje súčasnú situáciu J. Kvetan. Na otázku, kedy by mohli vzniknúť problémy v zásobovaní stoviek tisíc obyvateľov pitnou vodou, hovorí, že uvedené vodné zdroje Dunaj síce ovplyvňuje, lebo voda z rieky infiltruje do studní a závisia od nej. Predpokladá však, že nepriaznivý stav by mohol nastať až vtedy, keby hladina Dunaja v profile Bratislava klesla na stopäťdesiat alebo sto centimetrov a tento stav by trval niekoľko týždňov. Vlani v auguste

povodňová vlna

spôsobila zaplavenie dvoch z trojice uvedených vodných zdrojov. V takom prípade je nutné jednotlivé odberné studne odstavovať z prevádzky. Zásobovací vodovodný systém Bratislavy je vybudovaný tak, že rozhodujúce dopravné trasy z jednotlivých vodných zdrojov do centrálnych čerpacích staníc a následne aj distribučná sieť majú dostatočný profil a kapacitu. Vodohospodári sú schopní dopraviť vodu z vodného zdroja vo východnej časti mesta do západnej. Aj keby sa naplnil katastrofický scenár, že by vypadol na dlhší čas napríklad vodný zdroj na Sihoti, tak by ho nahradila voda získavaná v Rusovciach. Platí to však aj opačne. Kvalita pitnej vody je v podstate rovnaká vo všetkých zdrojoch. Dosahuje také parametre, že nie je potrebné ju následne zlepšovať. Aj v minulosti patrila medzi najlepšie, hoci bolo obdobie, keď sa kvalita vody v Dunaji zhoršovala. V súčasnosti je trend skôr opačný, čo má pozitívny vplyv aj na pitnú vodu, lebo bratislavské studne sú v blízkosti rieky.

Vladimír Turanský

do plošky

Ak vám doma pri umývaní riadu alebo v kúpeľni začala tiecť voda o poznanie slabšie, nenadávajte na vodárov. Spravidla to nie je dôsledok nedostatku vody alebo slabého tlaku v potrubí, hoci bývate aj na 12. poschodí. Je to zväčša dôsledok opravy miestneho vodovodného potrubia, ale najmä zanedbanej údržby v domácnosti. Stačí vyčistiť sitko na výtoku z batérie a vody bude opäť dostatok.

Počasie

Dnes budú na území Slovenska prevládať zväčša pozitívne účinky počasia na meteosenzitívnych ľudí. Mierne podráždenie vplyvom počasia nepredstavuje väčšiu záťaž pre organizmus, pôsobí skôr priaznivo na zvyšovanie telesnej a duševnej výkonnosti a koncentrácie. Spánok je pokojný a hlboký a pomáha dobrej regenerácii síl organizmu. Častejšími bolesťami hlavy prevažne migrenózneho pôvodu, prípadne pocitom závratu môžu trpieť citlivé, vegetatívne labilné osoby s nízkym tlakom krvi.Zajtra mierne zvýšenie nepriaznivého vplyvu počasia na meteosenzitívnych ľudí.n Dnes bude jasno až polojasno. Najvyššia denná teplota 26 až 31, na severe a východe väčšinou okolo 24 stupňov. Severný vietor 3 až 6 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m 14 stupňov. n V utorok bude jasno až polojasno. Na severe a východe časom oblačno a miestami prehánky a búrky. Najnižšia nočná teplota 15 až 11, v horských oblastiach miestami okolo 9, najvyššia denná teplota 29 až 33, na severe a východe okolo 27 stupňov. V stredu bude jasno až polojasno. Popoludní a večer ojedinele prehánky a búrky. Mimoriadne teplo. Najnižšia nočná teplota 18 až 14, v horských oblastiach a na východe okolo 12, najvyššia denná teplota 31 až 35, na severe a východe miestami okolo 29 stupňov. n Slnko vyjde zajtra o 5.44 a zapadne o 20.09 hod.

Amsterdampolooblačno28
Atényjasno31
Belehradpolooblačno32
Berlínjasno 29 
Bratislavapolooblačno29
Bruselpolooblačno28
Budapešťjasno29
Bukurešťbúrky26
Frankfurtjasno34
Helsinkioblačno20
Istanbulprehánky28
Kodaňpolooblačno27
Kyjevdážď19
Lisabonpolojasno33
Londýndážď27
Madridpolojasno36
Moskvabúrky19
Oslopolooblačno26
Parížpolooblačno34
Prahajasno 29
Rímpolooblačno37
Sofiaoblačno25
Štokholmpolooblačno24
Varšavajasno23
Viedeňpolooblačno29
Záhrebpolooblačno32
Ženevajasno31

Odber plynu

Na dnešný deň platí v rozvodnej sústave zemného plynu odberový stupeň č. 3.Tlak

Údaje o priemernom barometrickom tlaku v kPa za 7. 8. 2003: Bratislava 100,52, Sliač 98,45, Košice 99,38, Poprad 94,21, za 8. 8. 2003: Bratislava 100,31, Sliač 98,30, Košice 99,06, Poprad 94,01, za 9. 8. 2003: Bratislava 100,19, Sliač 98,17, Košice 99,19, Poprad 93,94.Údaje poskytuje SPP.

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.