ÚPLATKY A KORUPCIA

Reforma nášho zdravotníctva mala byť podľa niektorých predvolebných avíz aj súčasťou protikorupčných

opatrení v rezorte. Dnes sú však problémy nielen s reformou a korupciou, ale aj s navrhovaným riešením. Prestalo sa totiž hovoriť o odstránení negatívnych javov a začala sa propagovať ich „legalizácia“. Už v piatkovom vydaní Hospodárskeho denníka sme v úvodnom článku otvorili tento problém, či presnejšie položili ministrovi zdravotníctva otázku - prečo radikálne nerieši úplatky a korupciu vo svojom rezorte. Názov článku bol Chrapúnstvo až svinstvo. Vzhľadom na aktuálnosť témy, podporenú nedávnymi výrokmi Rudolfa Zajaca, sme sa rozhodli dať priestor zdravotníckym hodnostárom, ale aj radovým pracovníkom, stavovským organizáciám i pedagógom, aby sa k tejto veci vyjadrili. Zaujímavosťou je, že prví sa nám ozvali riadiaci pracovníci z tých najchudobnejších regiónov - východné Slovensko, Veľký Krtíš a včera z Oravy. Riaditelia veľkých bratislavských nemocníc zatiaľ mlčia, teda okrem sekretariátu NsP na Antolskej ulici v Bratislave, z ktorého nám oznámili, že doc. MUDr. Ján Paškan, CSc., riaditeľ nemocnice, je t. č. na riadnej dovolenke (takže pred odpoveďou neušiel, ani sa jej nevyhol). Z Nemocnice s poliklinikou v Trstenej sa k problému vyjadril jej riaditeľ MUDr. Vojtech Koleják. K prvej otázke Hospodárskeho denníka, v ktorej sme uviedli, že minister zdravotníctva nedávno

priznal „taxy“

za zdravotnícke výkony mimo oficiálneho režimu zdravotného poistenia, úplatkárstvo, čiže korupcia sa v zdravotníctve ani slušnejšie vyjadriť nedá, sme sa teda spýtali na rozsah a objem tohto javu. MUDr. V. Koleják konštatoval, že je to veľmi zložitá otázka. Ťažko sa hodnotí z pohľadu zdravotníka. Nedá sa niekedy vylúčiť ani zlomyseľnosť ľudí. Každý môže hovoriť len za seba. „U nás na Orave, myslím si, že tento problém je minimálny. Je tu iná ekonomická situácia, ale nemôžem sa zaručiť za správanie Oravcov inde. Myslím si, že skôr ide o väčšie mestá. Pokiaľ však zdravotníctvo ako celok bude naďalej nedofinancované, tak sa problém, vzhľadom na rastúce životné náklady, bude stupňovať.“ Ďalej sme chceli vedieť, či sú opýtaní za „legalizáciu“ tohto javu a ako vlastne hodnotia lekársky stav a zdravotníckych pracovníkov vôbec z hľadiska tohto problému? „Nie som za legalizáciu niečoho, čo len tušíme. Treba ohodnotiť výkon, cenu práce zdravotníka,

stanoviť cenu

liečby zákonom. Len potom trestať za porušenie zákona. Už dnes príjmy lekára, neštátneho, vysoko prevyšujú príjmy lekárov tzv. štátnych. Čiže oni cenu práce majú vybojovanú vyššiu. Hoci niekedy rozsah práce, kapacita sú na nižšej úrovni. Je založená diskriminácia lekárov a zdravotníkov v tzv. štátnych zariadeniach,“ uviedol MUDr. V. Koleják. Na otázku, prečo stavovské organizácie a zodpovední v zdravotníckych zariadeniach nekonajú proti takejto činnosti, veď je to z hľadiska pacientov, ale aj neúplatných zdravotníckych pracovníkov nielen nekorektné, ale doslova chrapúnske, sme dostali nasledujúcu odpoveď: „Bojovať proti niečomu, o čom sa len hovorí, je ako pohybovať sa v mori bez kompasu. Sú vytvorené predpoklady na tento boj. Existujú etické komisie v zariadeniach. V rámci komôr je tiež možnosť zasiahnuť. A aj zdravotnícke zariadenie má možnosť zasiahnuť, pretože existuje aj zákon na postihnutie. Avšak na to je potrebná

konkrétna sťažnosť

na konkrétneho človeka, a to podpísaná, neanonymná. A podnetov je málo!“ Ako posledné sme sa opýtali na vnímanie hospodárenia na konkrétnom pracovisku, prípadne či riadiaci pracovníci a odborníci sú pod tlakom lobistických štruktúr pri nákupe zdravotníckeho materiálu a techniky. Nuž, na Orave majú v tejto téme jasno: „Hospodárenie je čoraz zložitejšie. Dá sa povedať, že nehospodárne. Ale hasíme rôzne väčšie a menšie prevádzkové problémy z dôvodov nedofinancovania. Nie sme pod tlakom žiadnych skupín. Zatiaľ máme korektné vzťahy s dodávateľmi. Najväčší tlak je zo strany tzv. monopolov, ktoré sa nerozpakujú penalizovať, exekuovať aj odpájať médiá,“ toľko riaditeľ NsP z Trstenej. Ako sme už avizovali, ďalšie odpovede budeme postupne uverejňovať. Zverejníme však aj tých, ktorí sa odmietnu vyjadriť a o postoj k problému i názorom požiadame aj ministra zdravotníctva.

No ešte by sme sa chceli vrátiť k medializovanému názoru súčasného najvyššieho šéfa rezortu k tomuto problému z predvolebného obdobia. Vtedy totiž Rudolf Zajac v tejto súvislosti okrem iného uviedol, že korupcia je u nás taká rozšírená, až je ťažké hľadať miesto v systéme, kde by nefungovala. Deje sa na úrovni kategorizácie liečiv, povoľovania certifikátov, kapitálových transferov, medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi za uzatvorenie zmlúv a až potom je tu tá medzi pacientom a lekárom. Podľa jeho vlastných slov ide však o najmenej významnú korupciu, žiaľ, pacient sa

úplatkom domáha,

aby bol kvalifikovane ošetrovaný. To, že by súčasný minister zdravotníctva nepoznal pravdu o spomenutých problémoch, mu teda rozhodne nemožno vyčítať. Škoda len, že sa svojou avizovanou zmenou, teda legalizovaním korupcie, rozhodol neriešiť problém, ale urobiť situáciu ešte zložitejšou pre väčšinu ťažko chorých a starých ľudí, ktorí nie sú schopní sami sa brániť. Mal zahatať cesty, ktorými nám unikajú v zdravotníctve miliardy.

Ľudmila Koníková