Ráta sa s únikom mozgov

Migrácia v Európe bude mať masové rozmery

To, čoho sa prosperujúce západoeurópske krajiny boja, tomu sa aj tak nedokážu vyhnúť. Aj napriek dočasným reštrikciám. Prívalu lacnej pracovnej sily z krajín strednej a východnej Európy. Najbližšia vlna rozšírenia EÚ, ktorá sa uskutoční už v máji na budúci rok, „postihne“ desať krajín s asi 75-miliónovou populáciou. Mnohí z týchto miliónov už teraz spájajú svoj osud s pobytom u starších členov únie, kde platy a životná úroveň majú silu povestnej lampy pre večerný okrídlený hmyz. Migrácia ľudí, ktorej sa nemožno ubrániť, nebude mať síce formu hmyzích náletov, silu tohto fenoménu však nemožno a ani netreba podceňovať.

Minulý týždeň rozhlasová stanica Slobodná Európa, opierajúc sa o čerstvú štúdiu Deutsche Bank, pripomenula, že proces novodobého sťahovania národov potrvá až do roku 2050, možno aj dlhšie. Vo svojej ročnej správe nemecká finančná inštitúcia zdôraznila, že západné krajiny EÚ, najmä však Nemecko a Rakúsko, ktoré priamo susedia s polovicou desiatky kandidátov, ročne pritiahnu vyše 200 000 imigrantov zo stredu a z východu Európy. Po roku 2050 by sa fenomén sťahovania a premiešavania národov mal ukončiť a stabilizovať, keď prísun prisťahovalcov síce potrvá ďalších 50 rokov, ale vraj iba asi okolo 75 000 osôb ročne. Ako bude za 50 až 100 rokov vyzerať Európa?

Západoeurópania sa ani netaja, že majú strach. Nájazdy lacnejšej pracovnej sily vnímajú ako útok na svoje pracovné pozície a peňaženky. Boja sa, že u nich porastie nezamestnanosť. Uvažujú v duchu „bližšia košeľa národnej fungujúcej ekonomiky ako kabát neistého celoeurópanstva“. Ďalší obyvatelia Západnej Európy sa zasa obávajú o svoje národné špecifiká. Lebo v histórii doteraz vždy proces premiešavania obyvateľstva zanechal badateľné stopy na jazyku, kultúre, ba aj náboženstve národov. To sa však netýka iba Východoeurópanov, ktorí chcú na Západ. Tento premiešavací proces v únii sa už začal. Na niektorých španielskych ostrovoch dnes počujete viac po nemecky ako po španielsky či katalánsky, tisíce Portugalčanov slušne zarábajú v Luxembursku, Turci, ktorých EÚ akosi ani nechce, už vytvárajú jazykové a náboženské svojrázne getá v Nemecku, Dánsku či vo Švédsku. Pravdaže, nezaostávajú ani Východoeurópania, lebo dnes narazíte na robotníkov, ale aj expertov v rôznych oblastiach z Rumunska v akomkoľvek štáte EÚ, bohatí Rusi už dobyli nielen stredomorské letoviská a Karlove Vary, slovenská vzdelaná mládež dobýva Európu českou a rakúskou bránou atď. Príkladov je neúrekom.

Takéto obavy prinútili Európsku úniu, aby prijala dočasné reštrikcie na pohyb (lacnejšej) pracovnej sily z kandidátskych štátov, aspoň dovtedy, kým sa ekonomické rozdiely medzi staršími a novými členmi ako-tak nevyrovnajú. Tak či tak, prestanú platiť po siedmich rokoch. Ak, pravdaže, dovtedy „Západniari“ nevymyslia na nás nové fígle... Reštrikcie sa týkajú najmä tých bez odbornej kvalifikácie - robotníkov-stavebníkov, poľnohospodárov a podobne. Vysokoškolskí študenti a kategórie profesionálov sa naopak na Západe tešia veľkému záujmu a pozornosti a majú oveľa viac slobody na pohyb a uplatnenie sa.

Analytici z Deutsche Bank dospeli k uvedeným údajom o (možnom) počte migrantov v najbližšej budúcnosti na základe porovnávania platov medzi západnou a východnou časťou Európy a zohľadnili spôsob, akým tieto rozdiely prispeli doteraz k vlnám imigrantov vo vnútri Európy. Jedným z dôležitých motívov je údajne aj zemepisná poloha, lebo migranti túžia byť čo najbližšie svojmu pôvodnému domovu. Táto zásada však platí iba čiastočne. Lebo mnohí Stredo- a Východoeurópania sa usádzajú v Amerike a Kanade, v Austrálii, na Novom Zélande a dokonca aj v Južnej Afrike.

Deutsche Bank nie je jediná inštitúcia, ktorú zaujíma začínajúce sa „sťahovanie národov“, Podľa vlaňajšej štúdie Medzinárodnej organizácie pre migráciu do roku 2020 od troch do päť miliónov ľudí z terajších kandidátskych krajín sa usídli na západe Európy. Podľa predpokladov krajina, ktorá bude najviac „púšťať žilou“, bude v prvých rokoch Poľsko (hlavný cieľ Nemecko), po roku 2007, keď sa ráta s pristúpením Rumunska a Bulharska sa však práve tieto balkánske krajiny stanú „hlavnými dodávateľmi“ ľudského materiálu na západ. Báť by sa mali tohto procesu nielen Západoeurópania, ale predovšetkým kandidátske krajiny. Ako upozorňuje Deutsche Bank, z týchto krajín budú húfne odchádzať tí najlepší a najtalentovanejší. Únik mozgov je už teraz realitou, keď absolventi vysokých škôl a mladí profesionáli sa poďakujú domovine za roky bezplatného štúdia tým, že odchádzajú robiť zisky pre seba, ale najmä pre nadnárodné korporácie a bohatšie západné firmy. Proces úniku mozgov pritom siaha oveľa hlbšie, lebo západné univerzity poskytovaním zaujímavých štipendií a výhod sa „bijú“ o talentovaných študentov z východu Európy. Prečo? „Lebo predstavujú sľubný potenciál na rozvoj,“ ako hovorí Tobias Just, analytik Deutsche Bank. Čo na tom, že menej rozvinuté krajiny tiež potrebujú takýto potenciál? Tým, že ho nedokážu zaplatiť, ho doma neudržia. Ťažko však potom hovoriť, že v blízkej budúcnosti v EÚ dôjde k akejsi rovnováhe medzi staršími (bohatými) a novšími (chudobnejšími) členmi.

Iaromír Novák