Eskalácia napätia?

Izraelské stíhačky nad Bejrútom. Tento dôverne známy obraz ani raz v posledných desaťročiach neveštil nič dobrého a nič dobrého neveští ani dnes. A hoci posledné nálety mali iba varovný charakter, ich symbolický odkaz je možno ešte zlovestnejší ako v minulosti. Aj keď sa veci na Blízkom východe začnú pohybovať správnym smerom, nič nie je vyhraté. Rokmi budované mechanizmy násilia a reflexy podmienené vzájomnou nedôverou zostávajú hlboko zakorenené. Bombu je možné na chvíľu skryť pred očami verejnosti, no jej zneškodneniu je zrejme potrebné venovať čas a trpezlivosť celých generácií.

Po stiahnutí izraelskej armády z okupovaných území Libanonu začalo napätie pomaly ustupovať. Štatistiky hovoria za všetko: Bojovníci radikálneho hnutia Hizballáh naposledy zastrelili izraelského vojaka v pohraničnej oblasti v apríli 2002, od januára tohto roka bol v regióne relatívny pokoj. Do piatka. Hnutie Hizballáh, ktoré má v Libanone svoje základne, sa práve v piatok znovu ozvalo. A to ako. V granátových útokoch na severe Izraela zahynul jeden Izraelčan, ďalší utrpeli zranenia. V takýchto prípadoch bol v minulosti scenár jasný a v dobrej miere sa naplnil aj teraz. Izraelské bojové vrtuľníky zničili dve protiletecké batérie Hizballáhu neďaleko juholibanonského pobrežného mesta Nakura. No a stíhačky nad Bejrútom, teda nad hlavným mestom susedného štátu, naznačili, čo sa môže stať, ak radikáli prekročia mimoriadne jemný prah izraelskej tolerancie. Bomba je znovu pred očami. Región, ba aj celý svet s obavami sledujú, či zajtra sa nestane včerajškom.

Súčasné napätie je veľkou skúškou. Vyžaduje si zdržanlivosť zo strany Hizballáhu, Izraela, ale aj Sýrie a Iránu, ktoré majú vplyv na radikálne hnutie. Námestník izraelského ministra obrany Zeev Boim verí v účinnosť „diplomatického tlaku“. Dúfajme, že sa nemýli.

(by)