Trh práce bude pružnejší

Návrh zákona je prínosom, no treba ho ešte „preorať“

Personálny lízing funguje na Slovensku už niekoľko rokov v zmysle hesla, že čo nie je zakázané, je dovolené. Pretože činnosť agentúr prenajímajúcich pracovnú silu neupravuje nijaký zákon, pomáhajú si tak, že aplikujú jestvujúcu legislatívu na svoje potreby. A keďže zákon zatiaľ nepozná prenajímanie pracovnej sily, uzatvárajú kontrakty so zákazníkmi na fiktívne zmluvy o dielo. Za týmto stavom by mal dať bodku nový zákon o službách zamestnanosti, ktorý je v súčasnosti v pripomienkovom konaní. Rezort práce považuje totiž personálny lízing za významný nástroj prispievajúci k pružnosti trhu práce. Preto v spomínanom návrhu zákona legalizuje tzv. agentúry dočasného zamestnávania a odlišuje ich od ďalšieho typu agentúr - sprostredkovateľských. „Vítame legalizáciu personálneho lízingu, teda dočasného pridelenia zamestnanca, a jeho právnu úpravu, vďaka ktorej ho začnú agentúry, zamerané na túto činnosť, používať oficiálne,“ povedala nám Dana Duffková, konateľka personálnej agentúry ALL PROF Slovakia, s. r. o., a v takom istom zmysle sa vyjadrili aj predstaviteľky ďalších dvoch agentúr, ktoré sme oslovili: Jana Lančaričová, konateľka agentúry SVETOM a Viera Faškertiová, konzultantka pre

personálny lízing

z agentúry JOBS. ALL PROF Slovakia v sebe spája oba typy činností - dočasné pridelenie zamestnancov vykonávajú spolu so sprostredkovaním zamestnania, podobne aj agentúra JOBS, ktorá sa okrem personálneho lízingu venuje aj sprostredkovateľskej činnosti najmä na manažérske pozície. Agentúra SVETOM však podľa J. Lančaričovej presne kopíruje typ agentúr dočasného zamestnania, čo znamená, že uzatvára pracovný pomer s uchádzačom o zamestnanie, tento je vyslaný na práce k tzv. užívateľskému zamestnávateľovi, čiže k firme, s ktorou má agentúra uzavretú zmluvu o dielo. Počas celého času trvania kontraktu a práce pre užívateľského zamestnávateľa je uchádzač zamestnancom agentúry dočasného zamestnania. Po ukončení kontraktu ho môže agentúra preložiť na miesto iného kontraktu, a tak zostáva jej zamestnancom aj po obdobie niekoľkých rokov. „V našej firme máme zamestnancov, ktorí sú u nás aj 6 - 7 rokov a za ten čas prešli aj niekoľkými kontraktmi,“ pripomína J. Lančaričová a podotýka, že vzhľadom na to sa jej názov „agentúra dočasného zamestnania“ vidí ako

dosť nepresný

a nešťastne zvolený. Pripomína, že v prípade sprostredkovania práce (sprostredkovateľské agentúry) sa pracovná dohoda uzavrie medzi skutočným zamestnávateľom a agentúra berie províziu za sprostredkovanie. Aj keď všetky tri ocenili snahu o vyplnenie legislatívneho vákua, v názoroch na význam prijatia zákona pre rozšírenie činnosti agentúr, vznik ďalších agentúr dočasného zamestnania a hlavne rast zamestnanosti, sa už rozchádzali. D. Duffková si myslí, že po legislatívnej úprave sa dočasné zamestnávanie, prípadne personálny lízing dostane väčšmi do povedomia ľudí a firiem. „V súvislosti s tým je pravdepodobné, že začnú tejto forme zamestnávania viac dôverovať.“ Vznik ďalších agentúr to môže podporiť v prípade, ak firmy ocenia flexibilitu dočasného zamestnávania a zvýši sa ich záujem o tento typ služby. „Sme na trhu štvrtý rok a konkurencia je veľmi veľká,“ hovorí zasa V. Faškertiová. Vzhľadom na príchod celého radu nových aj zahraničných firiem na slovenský trh, ako sú hypermarkety, automobilky a pod. , ktoré

využívajú služby

personálnych agentúr, očakáva, že aj agentúry dočasného zamestnania začnú pribúdať. Poukazuje pritom na to, že zamestnanec, ktorého sprostredkujú na brigádu, má často šancu získať aj trvalé zamestnanie. „Nemyslím si, že uvedená úprava pomôže rozšíreniu našej činnosti,“ to je zasa názor J. Lančaričovej. „Skôr ma to teší ako pokus o jej legalizáciu, veď v skrytej forme tu funguje 13 rokov, zatiaľ čo v štátoch Európskej únie ešte podstatne dlhšie.“ Pripomína, že agentúra SVETOM vznikla v januári 1995 a mala štyroch zamestnancov a dnes, v deviatom roku činnosti, zamestnáva okolo 215 ľudí. „Aj v našom okolí je množstvo podobných agentúr, ktoré podnikajú rovnako dlho, ak nie dlhšie ako my,“ konštatuje J. Lančaričová. „Skutočne seriózne agentúry, ktoré sú na trhu dlhodobo a udržali si zvlášť u svojich zamestnancov dobrú povesť, tá je v tomto podnikaní najdôležitejšia, tie už nezaniknú. Tento zákon im umožní legálne vykonávať svoju činnosť a neskrývať sa za fiktívne zmluvy o dielo.“ Nepredpokladá však, že by malo dôjsť k masívnemu nárastu vzniku nových agentúr. „Za roky svojho podnikania si pamätám na množstvo malých firiem, ktoré zanikli rovnako rýchlo ako vznikli. Ich

majitelia videli

v tejto činnosti len rýchly a lacný zdroj zbohatnutia a keď zistili, aká náročná je práca s ľuďmi, svoje podnikanie zanechali.“ Kým V. Faškertiová považuje návrh zákona za veľmi dobrý s tým, že každý bod je úplne jasný, pričom ocenila hlavne dôraz na zákaz diskriminácie, D. Duffková považuje niektoré formulácie za sporné a aj J. Lančaričová verí, že po legislatívnom procese dostane zákon napokon inú tvár. Ich pripomienky predložíme ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré je predkladateľom návrhu a o pár dní prinesieme vyjadrenie či vysvetlenie. Za všetky však predsa uvedieme aspoň čo-to z pripomienok J. Lančaričovej. Podmienky na získanie povolenia na činnosť (čistý výpis z registra trestov a úplné stredné vzdelanie) sa jej vidia príliš mäkké. „Každý zákazník predsa podniká v špecifickej oblasti, ako napríklad strojárstvo alebo automobilový priemysel,“ uvádza. „Na kvalifikovaný výber vhodných zamestnancov sú potrebné znalosti z daného odboru,“ dôvodí. „Úplne najhorší sa mi však zdá odsek o pozastavení povolenia. Myslím si, že navádza na korupciu. Príliš veľa orgánov môže podať návrh na zastavenie alebo zrušenie povolenia. Zvlášť nepredstaviteľné sa mi javí, že

každý absentér

alebo alkoholik, ktorému okamžite skončím pracovný pomer, si čokoľvek vymyslí o tom, ako ho činnosť mojej agentúry poškodila a môže iniciovať návrh na zastavenie povolenia činnosti,“ hodnotí návrhy paragrafov J. Lančaričová, a potom poznamenáva: „Máme bohaté skúsenosti, čím väčší lajdák, tým častejšie vie zneužiť inštitút sťažnosti.“

Zuzana Krútka