Pripomína súbor obštrukcií

Odškodnení poľnohospodári nie sú predsa defraudanti

Minister pôdohospodárstva Zsolt Simon sa už dlhší čas oboznamuje v poľnohospodárskych podnikoch s dôsledkami sucha na tohtoročnú úrodu. Svoj výjazd do polí ohlásil aj premiér Mikuláš Dzurinda. Poľnohospodári očakávajú čiastočné odškodnenie za zničenú úrodu suchom a robia svoje vlastné prepočty tohtoročných strát. Vedia, že svoj diel na nich si odnesú. Problematika by sa mala dostať na rokovanie vlády čo najskôr, aby v septembri mohli dostať poľnohospodári financie, ktoré musí kabinet nájsť, lebo v opačnom prípade hrozí, že na budúci rok nebude pripravená úroda. Tejto situácii predchádzal takmer rozpad trhu s viacerými komoditami, keď podnikatelia vyrábali a realizovali produkciu neraz hlboko pod výrobné náklady. Aj zo zvýšenia spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty im pribúdajú vrásky. Pripomíname verejný záväzok premiéra, že naši poľnohospodári na tom nebudú horšie ako ich konkurenti v ostatných krajinách V4. Aký je názor agrárnych manažérov na kroky a mieru ochoty vlády venovať problémom poľnohospodárov primeranú pozornosť?

Predseda Poľnohospodárskeho družstva v Senici a predseda regionálnej Poľnohospodárskej a potravinárskej komory Senica Ing. Jozef Marenčík si myslí, že monitorovanie situácie trvá už dlho. V súčasnosti sa upravujú ceny bravčového mäsa na úroveň výrobných nákladov, ale podľa predsedu sa treba pozrieť na uplynulých šesť mesiacov, keď poľnohospodári mali prepad realizačnej ceny desať až pätnásť korún pod výrobné náklady. „Nabalili

neskutočnú stratu,

z ktorej sa už nespamätajú do konca roka. Ak by bol štát využil dostatočne systém, ktorý má k dispozícii, ak by Intervenčná poľnohospodárska agentúra včas vstúpila do nákupu bravčového mäsa, tak by regulácia trhu neumožnila tie straty, ktoré sú teraz. Len kým to všetko sfunkčníme, tak nám to potrvá dlho. Dôvod je jednoznačný. Ja to nazývam súborom obštrukcií, len aby to dali čo najneskôr a čo najmenej. Táto filozofia je o to nebezpečnejšia, že susedné krajiny reagujú pružne a silným vstupom do tohto rezortu.“ J. Marenčík v súvislosti s pripomínaním uvedenými vládnymi predstaviteľmi, že v roku 2000 poľnohospodári nevyužili vhodne všetky poskytnuté financie určené na eliminovanie škôd spôsobených počasím, tvrdí, že v systéme odškodňovania sa vždy nájdu jednotlivci, ktorí sa snažia podviesť a podvod sa im podarí. Podľa neho sústavné zdôrazňovanie spomínanej skutočnosti je vlastne „mediálne zneužívanie celého systému, lebo odškodnenie za sucho bolo adekvátne. Zároveň aj dobre nasmerované a na 90 až 95 percent sa využilo. Tí, u ktorých sa zistilo podvádzanie, mali byť v budúcnosti vyradení z dotačného kolotoča. Preto to

nie je argument

a beriem to ako niečo, čo sa zneužíva“. V súvislosti s nedostatkom financií pre tento náš rezort a úrovňou podpory agrosektorov v susedných štátoch predseda družstva upozornil na „úroveň predsedov vlád a ministrov financií v susedných krajinách. U nás nielen rezort poľnohospodárstva, ale celú ekonomiku Slovenska ruinujú“, pričom niektorých členov vlády označil za ekonomicky nevzdelaných praktikov.

Aj podľa generálneho riaditeľa Agrocontract Mikuláš Ing. Mariána Záhumenského sa až na „pár drobností nepreukázalo, že peniaze, ktoré boli vyplatené, sa aj zneužili. Pravdou je, že nie všetky financie sa vyčerpali, ale tie, ktoré sa nespotrebovali, sa vrátili do štátneho rozpočtu a použili na iné účely. Je zavádzajúce povedať, že peniaze boli (za rok 2000) zle využité, lebo následné kontroly Najvyššieho kontrolného úradu aj ministerstva pôdohospodárstva nič závažné nezistili. Nech sa spraví akokoľvek dokonalý systém, vždy

sa niekto nájde,

kto sa snaží systém zneužiť“. Terajší agrárny rok je podľa M. Záhumenského oveľa horší ako pred tromi rokmi. „Na ťahu je vláda, lebo rezort má nízky rozpočet.“ Do systému odškodňovania mal byť podľa neho zapojený aj Slovenský hydrometeorologický ústav, ktorý má presne preverený priebeh počasia v jednotlivých regiónoch. Následne by sa dal vypočítať stupeň poškodenia jednotlivých plodín. Z toho by mohol rezortný výskumný ústav ekonomiky spraviť výpočet náhrady škody. V takomto systém by sa mohla zohľadniť aj predchádzajúca produkcia, ktorú štatistika eviduje. Tí, ktorí nevedia hospodáriť, by aj takýmto spôsobom boli odhalení. M. Záhumenský konštatuje, že aj súčasný systém má snahu vylúčiť špekulácie a pochybnosti vo vyplácaní financií. Čo však považuje za dôležité je fakt, že ak peniaze poľnohospodári nedostanú do konca septembra, bude zle. Aj keby ich vláda neskôr uvoľnila, efekt už nebude dostatočný. Poľnohospodári

nemajú dosť

zdrojov. Ani silné podniky nie sú schopné financovať založenie novej úrody, ani udržať stavy zvierat. Veľké škody sú na objemových krmivách, ich nákup a dovoz stojí značné prostriedky. „Parlamentné strany deklarujú, že sú ochotné poľnohospodárom pomôcť. Ale toto je jednoznačná zodpovednosť vlády, ktorá by mala hrať s poľnohospodármi otvorenú hru,“ dodal.

Vladimír Turanský