ZA MENŠIE DOMY?

Nové dimenzie bývania

Na júlovom zasadnutí vlády členovia kabinetu schválili legislatívny zámer nového zákona o štátnom programe rozvoja bývania. Hlavným cieľom nového návrhu je vymedzenie definície a obsahu sociálneho bývania na Slovensku a na ne viazaných rôznych foriem štátnej podpory. Podľa návrhu má sociálne bývanie pomôcť sociálne slabším skupinám obyvateľstva, pričom zároveň aj definuje subjekty, ktoré by mali vstúpiť do bytovej výstavby a odstraňovania nedostatkov zanedbaného bytového fondu. Figurujú medzi nimi neziskové organizácie, spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ako aj malí a strední podnikatelia. Štát chce týmto prístupom podporiť vznik a fungovanie investorov v pozícii developerov. Nový zákon by mal parlament schváliť na jeseň. Podľa riaditeľa Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) Zoltána Kásu by sa základné podmienky a podstatná náplň fondu mali zachovať: „Všetci zainteresovaní musia akceptovať myšlienku štátnej podpory sociálneho bývania. Očakávam, že v príjmoch sa podmienky ani okruh žiadateľov nezmenia. Podmienkou zostane triapolnásobok životného minima. Meniť sa však bude technika poskytovania úverov. Úvery z fondu sa môžu poskytnúť len na

bytové jednotky

do určitej veľkosti. Z hľadiska občanov možno privítať fakt, že sa zväčšia plošné výmery bytov, a to z 80 na 90 štvorcových metrov. Bude sa meniť aj maximálna plocha pri rodinných domoch. Súčasné podmienky umožňujú štátnu podporu výstavbe bytových jednotiek v rodinnom dome, ktorý má maximálnu celkovú plochu 240 štvorcových metrov, teda napríklad dva byty s rozmermi 120 štvorcových metrov.“ Po schválení nového zákona by však od budúceho roka mala pribudnúť ďalšia kategória bytov. V návrhu zákona sa uvádza tzv. ekonomicky efektívne riešenie bytu s tým, že celková plocha domu by mala byť len 140 štvorcových metrov. Pritom plocha jedného bytu v takomto dome by mohla byť nie polovica celkovej plochy domu, ale 60 % plochy domu. Riaditeľ ŠFRB nie je zástancom takéhoto riešenia z nasledujúcich dôvodov: „Rozdiel medzi domom s veľkosťou 240 a 140 štvorcových metrov je mimoriadne veľký. Znamená to menej plochy nielen na byt, ale aj na garáž, pivnicu či dielňu. Možno v niektorých krajinách obyvateľom vyhovujú aj menšie domy a byty. Avšak

naša mentalita

je iná. Na Slovensku sa nestavia dom iba na niekoľko rokov, ale prakticky na celý život, bez presťahovania sa. Dokonca domy sa neskôr rozširujú aj pre deti a ich rodinu. Nevidím preto účelné radikálne finančné zvýhodnenie menších domov oproti väčším. Filozofia pracovníkov ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja je z tohto hľadiska iná a preferujú znižovanie nákladov na bývanie. Preto som rád, že prišlo ku kompromisu a zachovajú sa obidve možnosti rozlohy domov, hoci budú rôzne finančne podporované. Tiež som rád, že sa nemenia úrokové sadzby a naďalej zostanú veľmi výhodné.“ V novom návrhu zákona tiež možno privítať skutočnosť, že ŠFRB bude môcť u žiadateľov, ktorí boli vychovaní v detských domovoch, finančne podporiť aj kúpu bytu staršieho ako dva roky. Zatiaľ je ešte predčasné vravieť o všetkých zmenách, ktorý bude nový zákon obsahovať. Avšak jeden problém riaditeľ ŠFRB predsa spomenul: „Fond má značný majetok v hodnote vyše 20 miliárd korún, čiže môže byť serióznym partnerom ktorejkoľvek komerčnej banke. Preto sme navrhovali, aby Fond mohol

ručiť za úvery,

ktoré by si zobrali občania alebo obce až do času, kým sa ukončí ich výstavba. Bola by to veľká pomoc pre občanov, pretože by sa odbúrala značná byrokracia. Zatiaľ sa však nevieme na tom dohodnúť s pracovníkmi ministerstva financií a v aktuálnom znení návrhu zákona tento druh pomoci nie je zakomponovaný. Pripravuje sa však iná novinka v prípade, ak žiadateľom o úver bude právnická osoba, po kolaudácii bude môcť záväzky prevziať hneď fyzická osoba. Chceme tým dosiahnuť, aby bol zo strany dodávateľov bytových domov väčší záujem o to, aby sa predávali už hotové dokončené byty a nefungovali na systéme záloh.“ Sociálne bývanie sa má podľa nového zákona čo najviac priblížiť podmienkam v krajinách EÚ. Jeho financovanie bude zabezpečované s účasťou verejných zdrojov, pre zákonom vymedzenú skupinu občanov. V EÚ sa táto skupina vymedzuje vo vzťahu k priemernému zárobku v hospodárstve, u nás to bude vo vzťahu k násobku životného minima. Štát bude poskytovateľom dotácií na obstarávacie náklady stavby, na úhradu časti úrokovej sadzby z úveru a záruk za poskytnutý stavebný úver, ktorý bude realizovať banková inštitúcia.

Jozef Kunik