Dochádza Británii dych?

Ostrovanov trápi nižšia produktivita práce ako na kontinente

Kráľovná Viktória a jej anglickí vrstovníci by asi nejasali pri pohľade na súčasnú globálnu mocenskú mozaiku. Cesty bavlny sa zahatali, o koloniálnej ríši, v ktorej slnko nikdy nezapadá, niet ani chýru. Treba však povedať, že ani väčšina z nás by nebola dvakrát nadšená, ak by mala žiť vo viktoriánskych časoch. Príliš veľa špiny a žiadne televízna seriály či doplnkové dôchodkové poistenie. Nech je evolúcia akokoľvek pomalá, predsa dnes už inak vnímame reči o veľkosti národov a historickom poslaní jednotlivcov. Praktickejšie. Radšej zatlieskame hoci aj miernemu hospodárskemu rastu ako náhlej vojensko-politickej expanzii. Teda, aspoň dúfam.

No a z hľadiska súčasných kritérií úspechu Veľká Británia nebola v posledných rokoch až tak zle na tom. Najmä jej to slušne išlo v regionálnych rozmeroch, v tradičnej súťaži medzi dvoma brehmi La Manche. Od začiatku deväťdesiatych rokov bol priemerný ročný rast ostrovnej ekonomiky 2,3 percenta, čo je v porovnaní s francúzskym 1,9 percenta, talianskym 1,5 či talianskym 1,3 slušný výsledok. V rebríčku HDP prepočítanom cez kurz sa Londýn prehupol nielen pred Rím, ale aj pred Paríž. V celosvetovom meradle je tak na peknom štvrtom mieste. Podľa predpovedí Eurostatu na tento rok by Británia v základnom ukazovateli životnej úrovne, HDP na obyvateľa prepočítanom cez paritu kúpnej sily, mala byť aj pred Nemeckom. A hoci niektoré menšie kontinentálne krajiny ako Dánsko a Holandsko sú stále na tom lepšie, ostrovy sa pohybujú nad priemerom EÚ. Ak však hovoríme o životnej úrovni, treba dodať, že Británia v porovnaní s najväčšími európskymi ekonomikami má omnoho menšiu produktivitu práce, či už v dôsledku slabšej kapitálovej vybavenosti alebo nižšej kvalifikovanosti pracovnej sily. Znamená to, že Briti musia odpracovať viac hodín, aby dosiahli rovnakú produkciu ako krajiny na kontinente, zdôrazňuje britský týždenník The Economist.

Okrem toho v mnohých ukazovateľoch by mohol nastať zvrat. Napríklad oslabovanie libry by mohlo pomôcť Francúzsku, aby znovu získalo spomínané štvrté miesto v globálnom rebríčku nominálneho HDP. To by, pravda, nebola tragédia, keďže prepočítavanie cez kurz nedáva najsprávnejší obraz skutočnosti. Sú tu však aj vážnejšie dôvody na znepokojenie. Rast britskej ekonomiky bol v prvých mesiacoch nevýrazný (v prvom štvrťroku 0,1 percenta a v druhom 0,3). Ďalej sa odborníci čoraz viac obávajú, že dôjde k náhlemu poklesu spotrebiteľského dopytu, ktorý bol rozhodujúcim motorom rastu v minulom desaťročí. No a keď k tomu pridáme dlhodobé ťažkosti s nízkou produktivitou, je zrejmé, že Briti sa budú musieť v nasledujúcich rokoch zapotiť, aby udržali súčasné tempo.

Rastislav Boldocký

Britský HDP ako % z francuzskeho HDP

1978 65

1979 70

1980 80

1981 85

1982 84

1983 84

1984 83

1985 86

1986 76

1987 78

1988 80

1989 84

1990 81

1991 83

1992 80

1993 76

1994 78

1995 73

1996 78

1997 95

1998 99

1999 102

2000 111

2001 109

2002 110

Zdroj OECD, Eurostat