Začína byť nedostatok vody

Bratislava je zatiaľ na tom dobre, v regiónoch sú aj problémy

Slovensko nepatrí v spotrebe vody medzi popredné krajiny, skôr naopak. Spotreba však klesala aj v pomerne rozvinutej Bratislave, ktorá je na tom stále vo využívaní vody relatívne dobre. V súčasnosti je špecifická spotreba fakturovanej vody v hlavnom meste SR na jedného obyvateľa na deň 293 litrov, v čom je zarátaná aj spotreba priemyslu. Samostatná spotreba komunálnej sféry je však 178 litrov na obyvateľa na deň. Je to stále výrazne viac ako v iných oblastiach Slovenska, kde sa využitie vody približuje k hygienickému minimu, teda k hodnote okolo sto litrov na osobu a deň. Vodohospodári predpokladajú, že ani v budúcnosti by sa táto hodnota nemala v Bratislave dostať pod úroveň 160 litrov. Pokles spotreby by nemal byť už taký prudký, ako pred dvoma až troma rokmi. Za posledných desať rokov sa však znížila spotreba vody v Bratislave asi o 35 percent, čo je veľmi veľa. Kedysi bratislavské vodárne dodali ročne okolo 100 miliónov kubíkov vody. V súčasnosti len 62 až 63 miliónov kubíkov. Problémy s kvalitou vody, ktorá môže obsahovať arzén a ďalšie nežiaduce prímesi v nadlimitnom množstve, registrujú najmä v oblastiach, ktoré sú zásobené vodou z menších, lokálnych zdrojov. Vodohospodári predpokladajú, že takýto problém nehrozí napríklad na Dunaji a v studniach okolo tejto rieky. Napríklad vo vodnom zdroji medzi Rusovcami a Čunovom, z ktorého sa zásobuje Bratislava, zaznamenali

nadmerný obsah

železa a mangánu. Na zníženie koncentrácie týchto prvkov sa vybudovala úpravovňa vody s následnou intenzifikáciou. Voda sa upravuje priamo v podzemí. Zvýšením obsahu kyslíka v aktívnej zóne okolo studní sa dosiahlo prostredie, v ktorom sa zvýšený obsah železa a mangánu zmení z rozpustnej na nerozpustnú formu. Tým sa tieto nežiaduce zložky nedostanú do odoberanej vody. Neočakáva sa, že pri zásobovaní hlavného mesta pitnou vodou nastane mimoriadna situácia, keď by sa vo vode objavili nadmerné množstvá napríklad ťažkých kovov, či iných nežiaducich látok. Takáto situácia by nemala nastať ani v súčasnosti, keď je hladina Dunaja nízka, Bratislava je zásobovaná plynulo a bez väčších problémov. To sa však nedá povedať o niektorých iných regiónoch Slovenska, kde sa prejavujú aj vplyvom dlhodobého sucha ťažkosti v zásobovaní vodou. Približne

60 percent

vody, ktorá sa pre hlavné mesto Slovenska získava z troch vodných zdrojov, spotrebuje komunálna sféra a zvyšok služby a priemysel. Nepriaznivá situácia na zdrojoch pitnej vody pretrváva napríklad v oblastiach v pôsobnosti Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti Banská Bystrica, ktorá zásobuje južnú polovicu bývalého Stredoslovenského kraja. Prejavuje sa poklesom výdatnosti povrchových zdrojov na vodárenských tokoch, ale aj prameňov. Teplé a suché počasie navyše prispieva k zvýšenej spotrebe vody v záhradách. V dôsledku toho sa v niektorých lokalitách komplikuje zásobovanie, aj keď na veľkých zdrojoch je situácia stále pomerne uspokojivá. Podľa výrobno-prevádzkového riaditeľa Stredoslovenskej vodárenskej spoločnosti v Banskej Bystrici Ing. Jána Babjaka ich

výdatnosť klesá,

ale nehrozí, že by v nich v blízkej budúcnosti došlo k obmedzovaniu dodávky vody. Platí to predovšetkým o Banskej Bystrici a okresných mestách napojených na stredoslovenskú vodárenskú sústavu. Pomerne dobrá situácia je zatiaľ aj na vodárenských nádržiach Turček, Málinec, Klenovec, Hriňová a Rozgrund v Banskej Štiavnici. V niektorých prípadoch sú však prítoky do nich momentálne nižšie ako odbery. Dôsledky dlhotrvajúceho sucha sú najvýraznejšie v obciach napojených na menšie lokálne vodovody. Paradoxne ich pociťujú najmä v hornatých regiónoch, v okresoch Banská Bystrica a Brezno. Kvôli poklesu výdatnosti zdrojov v Čiernej doline majú akútny a dlhodobý problém v približne 4-tisícovej obci Čierny Balog, kde vyhlásili havarijnú situáciu. Najmä preto, že voda nie je vhodná na pitie a dokonca

nespĺňa kritériá

úžitkovej vody, na základe čoho ju vodárne privážajú do obce vyše mesiaca cisternami. Tento stav v nemalej miere spôsobuje hospodárska činnosť v ochrannom pásme vodného zdroja. Definitívnym riešením bude zmena prívodu, čo je však vzhľadom na potrebu investícií úlohou do budúcnosti. Regulačné stupne na obmedzenie odberov vody sú v platnosti v Podkoniciach, Drábsku a v Lome nad Rimavicou. Problémy s kvalitou vody majú na Horehroní aj v Pohorelej, Závadke nad Hronom a v Polomke a kvôli vyššiemu obsahu arzénu i v Brusne, Jasení, Dubovej, Predajnej a v časti Podbrezová. Tamojší odberatelia môžu vodu využívať len ako úžitkovú. Arzén sa do nej dostáva splavovaním hornín, pričom naše platné kvalitatívne normy sú v tomto smere prísnejšie ako v okolitých krajinách. Problémy s pitnou vodu už pocítili aj v turisticky vyhľadávanej Španej Doline a v posledných týždňoch v dôsledku poklesu výdatnosti prameňov aj v Ľubietovej neďaleko Banskej Bystrice. V okrese Zvolen sa

nedostatok vody

môže prejavovať počas víkendových špičiek v Turovej, Tŕní a v Sielnici. Stabilizovaná je situácia v okresoch Lučenec a Poltár a na hornej Nitre sú problémovými dve spotrebiská, v Šútovciach a Dlžíne, kde vodu privážajú cisternami. V okrese Rimavská Sobota je zhoršená kvalita vody v Ruminciach a na Teplom Vrchu poklesla výdatnosť zdrojov. V južnej časti Gemera kvalitu vody ovplyvňuje vyšší obsah železa, ktoré sa do vody dostáva najmä z potrubia. Veľký Krtíš je na tom relatívne dobre a uspokojivá je situácia aj v okrese Žiar nad Hronom. Treba však zdôrazniť, že v oblasti Ipľa je zatiaľ percento zásobovania obyvateľstva z vodovodov dosť nízke a riešiť to má projekt ISPA napojením na hriňovský vodovod. Vodohospodári vyhodnocujú zrážky v posledných troch mesiacoch len na úrovni dlhodobého minima. Ak výdatnosť zdrojov bude naďalej klesať, predpokladajú, že situácia sa bude v zdrojoch pitnej vody ďalej zhoršovať. Vodárne vidia hrozbu v tom, že ak neprídu výdatnejšie jesenné dažde a zdroje sa dostatočne nenaakumulujú, v závere roka môžu byť s pitnou vodou vážne starosti.

Vladimír Turanský

Peter Farárik