RIADITELIA NEVEDIA

„Za tie dlhé roky sú lekári a zdravotnícky personál takí pokrútení, že neviem, čo ich zmení,“ napísala nám vysokoškolsky vzdelaná matka šiestich detí, ktorá nechce byť menovaná. A pokračovala: „Ťažia z utrpenia ľudí a vtedy je človek náchylný, z hľadiska svojho pudu sebazáchovy, siahnuť na nesprávnu činnosť. Ja sa lekárom vyhýbam, ale sú situácie, ako napríklad očný lekár, chirurgia, pôrod, kde sa im vyhnúť nedá. Človek však musí najprv cieľavedome čosi pre svoje zdravie robiť.“ Toľko citát z elektronickej pošty mimo sféry zdravotníctva, odborníkov či stavovských organizácií. Mimochodom, práve zo Slovenskej lekárskej komory, ktorá má dozerať na etiku svojich členov, sme dostali odpoveď v tom zmysle, že nám odpovede na naše otázky určite pošlú, ale teraz toho majú veľa. Chceli sme totiž vedieť v súvislosti s nedávnym vyhlásením ministra zdravotníctva, ktorý priznal „taxy“ za zdravotnícke výkony mimo oficiálneho režimu zdravotného poistenia (úplatkárstvo, resp. korupcia, sa v zdravotníctve ani slušne vyjadriť nedá): „Aký je podľa opýtaných rozsah a objem tohto javu?“ Tiež nás zaujímalo, či sú za jeho „legalizáciu“. Ako vlastne hodnotia lekársky stav a zdravotníckych pracovníkov vôbec z hľadiska tohto problému? MUDr. Ján Medovarský, riaditeľ NsP v Leviciach, pre Hospodársky denník uviedol, že v ich nemocnici s poliklinikou neexistujú „taxy“ za zdravotnícke výkony mimo oficiálneho režimu zdravotného poistenia. Rozsah úplatkárstva, resp. korupcie, v zdravotníctve však nevie odhadnúť. „Osobne odsudzujem legalizáciu akejkoľvek nezákonnej činnosti. Navrhujem všetkých skorumpovaných lekárov a ďalších zamestnancov v zdravotníctve urýchlene odhaliť a v zmysle zákona postihovať tak, aby

nerobili zlé meno

väčšine svedomitých pracovníkov,“ vyhlásil k tejto téme MUDr. J. Medovarský. Naša tretia otázka ho zrejme tak trochu pobúrila, pýtali sme sa totiž: „Prečo stavovské organizácie a zodpovední v zdravotníckych zariadeniach nekonajú proti takejto činnosti?“ Veď je to z hľadiska pacientov, ale aj neúplatných zdravotníckych pracovníkov nielen nekorektné, ale doslova „chrapúnske“. Riaditeľ levickej nemocnice uviedol, že otázka je veľmi všeobecná, obviňuje globálne inštitúcie v rezorte zdravotníctva. „V našej NsP sme nezaznamenali porušenie vnútorných ani všeobecne platných záväzných noriem v tejto oblasti.“ Na poslednú otázku, ako vníma hospodárenie na ich pracovisku a či sú pod tlakom lobistických štruktúr pri nákupe zdravotníckeho materiálu a techniky, uviedol, že sa usilujú správať zodpovedne, seriózne a reálne pri dodržiavaní ekonomicko-hospodárskych noriem. Existenčné podmienky sú však veľmi ťažké a zložité, no nie sú pod tlakmi žiadnych lobistických štruktúr ani v oblasti obstarávania, ani v inej...“ Toľko z Levíc.

S prípadmi úplatkárstva a korupcie sa vo svojom zariadení podľa písomného vyhlásenia doteraz nestretol ani riaditeľ Ing. Ľudovít Starovič, CSc., riaditeľ Nemocnice s poliklinikou v Novej Bani, a preto rozsah či objem tohto javu nemôže, ako povedal, exaktne posúdiť. No v súvislosti s soficiálnením úplatkov vyhlásil, že nástroje „legalizácie“ takéhoto javu si nevie dosť dobre predstaviť, skôr treba zdôrazniť, že aktívnejšie treba využívať nástroje našej súčasnej trestnoprávnej legislatívy. „Myslím si, že ak sa niečo takéto deje, je to nielen fenomén rezortu zdravotníctva, ale všetkých rezortov a vzťahov na Slovensku. Súhlasím, že zdravotníctvo je pritom veľmi

citlivý rezort,

lebo ide o chorých a hlavne starších občanov a mladé rodiny s deťmi. Lekársky stav a zdravotníckych pracovníkov z hľadiska našej nemocnice i z osobných skúseností mimo nej väčšinou hodnotím ako obetavých, zodpovedných a čestných ľudí, ktorí vykonávajú extrémne náročnú prácu (na psychické a fyzické nasadenie) v zápase o zdravie a život ľudí.“ Ľ. Starovič tiež uviedol, že „kto o niečom vie, ten by mal konať. Konať je možné v dvoch rovinách: osvetou a riešením konkrétneho prípadu. Konkrétny prípad možno riešiť, ak dá podnet niektorá z dvoch ťdotknutýchŤ strán. Takýto prípad sme u nás zatiaľ nemuseli riešiť. Osvetou je možné veľa dosiahnuť (ako to už vždy býva v prípade ťprevencieŤ), a preto aj vašu snahu v redakcii venovať sa týmto otázkam hodnotím pozitívne a podnetne aj pre našu organizáciu a našich pacientov,“ uviedol riaditeľ nemocnice v Novej Bani. A doplnil: „Od 1. 1. 2003 je naša organizácia verejnoprospešnou. Oproti hospodárskym výsledkom do 31. 12. 2002 (boli sme štátnou príspevkovou organizáciou) sme dosiahli výrazné zlepšenie. Zásluhu na tom majú všetci zamestnanci, ktorí racionalizáciou práce dokázali napriek rastu cien, vstupov a inflácii

udržať náklady

na prevádzku na úrovni roku 2002. Navyše, znížením platov zamestnancov od 1. 1. 2003 klesli mzdové náklady o 600-tisíc Sk mesačne, a to je obdivuhodný „príspevok“ všetkých zamestnancov (máme 220 zamestnancov) pre stabilizáciu hospodárenia nemocnice a v záujme jej zachovania v prospech občanov regiónu. O žiadnom „tlaku“ lobistických štruktúr pri nákupe zdravotníckeho materiálu a techniky nič neviem. Vždy ide o bežné obchodné rokovania.

Z bratislavských nemocníc sa nám ešte neozvali.

Ľudmila Koníková