Hviezdy nad New Yorkom

Tma nad životmi a ekonomikou päťdesiat miliónov ľudí

Veľkomestá sú vlastne pascou pre ľudí... Pohodlie a vymoženosti, ktoré poskytujú v normálnom režime prevádzky, sa mihnutím oka môžu stať smrteľným nebezpečenstvom. Ak zlyhá niektorý zo základných prvkov udržiavania pulzu života megapolisov - zásobovanie elektrinou, vodou, teplom, potravinami a odvoz odpadu. Ak niektorá z týchto funkcií dlhodobo zlyhá, milióny veľkomešťanov v snahe postarať sa o svoje životné potreby (jedlo, voda, teplo) sa prestávajú správať podľa základných civilizačných pravidiel a ohrozujú nielen sami seba, ale aj mesto, v ktorom žijú.

Je teda takmer zázrak, že najrozsiahlejší výpadok elektrického prúdu v histórii Severnej Ameriky, ktorý vo štvrtok poobede dominovým efektom postihol až 50 miliónov ľudí na severovýchode USA aj s mestom New York a na juhovýchode Kanady, si vyžiadal minimum obetí, niekoľko stoviek väčších či menších požiarov (šesťdesiat iba v New Yorku), kvôli nedbalému narábaniu so sviečkami a zanedbateľný počet lúpeží. Je to dané možno aj tým, že prvé hodiny tmy sa niesli v znamení strachu, či nejde o ďalší rafinovaný teroristický útok na životný štýl Severoameričanov. A keď sa človek bojí, nemyslí na „hlúposti“ ako sú lúpeže obchodov a podobne. Strach bol celkom namieste, aj keď úrady v USA a Kanade, vrátane samotného prezidenta USA Georga W. Busha čo najbleskovejšie rozšírili správu, že nejde o teroristov, ale o nejaké technické zlyhanie elektrární, zapríčinené možno aj zásahom blesku. Strach totiž ovládol stovky až tisícky ľudí, ktorých výpadok elektrického prúdu zablokoval v metre, v tuneloch, vo výťahoch, na svetelných križovatkách zrazu bez svetla, na letiskách a vôbec ďaleko od domova a svojich blízkych.

V New Yorku sa státisíce ľudí z úradov vybrali domov už takmer zabudnutým dopravným prostriedkom: „pešibusom“. Ulice a mosty mesta pripomínali masové demonštrácie. Tisíce ľudí do svojich vzdialených domovov cez noc ani nešli, uprednostnili spánok v staniciach metra, v hotelových halách, v parkoch a na námestiach. A po dlhom čase nad New Yorkom, ponorenom v tme, svietili hviezdy. Tie pre svetlá veľkomesta bežne nevidieť.

V noci zo štvrtka na piatok, ba aj v piatok, bol v New Yorku vyhlásený výnimočný stav, starosta mesta Michael Bloomberg vyzval občanov, aby v tento deň radšej nešli do práce a do úradov. Podobne reagovali aj poprední predstavitelia iných postihnutých veľkomiest (Detroit, Cleveland, Toledo, Ottawa, Toronto, atď.). V Kanade v sobotu, v čase akej-takej normalizácie stavu, úrady vyzvali ľudí, aby radšej šetrili elektrickou energiou, až kým sa situácia celkom nedostane do normálnych koľají.

V prvých hodinách a dňoch bez svetla sa americká a kanadská strana, ktorých energetické sústavy sú spolu prepojené, navzájom obviňovali za haváriu na elektrických elektrárňach. Michael Bloomberg v piatok tvrdil, že vinu nesú Kanaďania, ktorí okrem toho včas nevarovali Američanov, aby použili náhradné zdroje. Premiér kanadského štátu Ontario Ernie Eves vzápätí zakontroval, že chyba sa stala na území stredozápadu USA. Presná príčina ešte stále nie je známa, môže trvať aj niekoľko dní, kým sa celá vec vyjasní, a teda aj to, kto bude niesť na pleciach odškodné za vzniknuté miliónové škody.

Výpočet ekonomických strát, zapríčinený nevídaným výpadkom elektrického prúdu, je ešte tiež neukončený, ale prvé odhady už uzreli svetlo sveta. Škody v meste New York sa podľa mestskej rady odhadujú na 750 miliónov dolárov. Sem spadajú vyslobodzovacie práce (výťahy, súpravy metra, tunely) a hasenie požiarov, ktoré si vyžiadali nadmierne nasadenie požiarnikov a policajtov. Iba ich nadčasy budú stáť 10 miliónov dolárov. Škody hlásia letiská, ktoré dva dni blokovali svoju prevádzku, čo malo dozvuky po celom svete. Supermarkety a obchody za takmer tri dni bez svetla majú obrovské straty pri predaji, jediné, čo ich môže tešiť, je nevídaný nákup nápojov a konzerv, batérií, bateriek a tranzistorových prijímačov. Strata na daniach bude podľa newyorskej mestskej rady okolo 40 miliónov dolárov. To bol iba príklad New Yorku, najväčšieho z postihnutých veľkomiest. Podobné scenáre platia aj pre iné mestá. Obrovské straty budú aj v Detroite, kde mamutie automobilky General Motors, Ford a Chrysler do pondelka rána uzavreli 54 svojich tovární. V Clevelande boli veľké problémy so zásobovaním pitnou vodou a všade v postihnutých zónach bol chaos s dopravou.

Posledné správy tvrdia, že masový výpadok prúdu v USA a v Kanade spôsobili poruchy na vedení v Ohio. Asi dve hodiny pred masívnym výpadkom elektriny vypadla elektráreň spoločnosti FirstEnergy v Eastlake v Ohio. Niektoré vedenia boli chybné, a preto došlo k výpadku systému v Eastlake, povedal hovorca spoločnosti, podľa ktorého poplašný systém, ktorý kontroluje dodávky elektriny, nesignalizoval ďalšie problémy. Počítačový systém nespustil poplach. O hodinu neskôr postupne vypadli tri ďalšie elektrické vedenia v tomto americkom štáte. Vzápätí vypadlo 20 elektrární, z toho deväť jadrových elektrární. Domino efekt, ktorý ponoril do tmy 50 miliónov ľudí.

Všetko zlé býva na niečo dobré. V sobotu prezident USA zdôraznil, že energetická sieť USA musí byť bezpodmienečne zmodernizovaná. Aby neplatili slová demokratického guvernéra za štát Nové Mexiko, exministra energetiky Billa Richardsona, ktorý vyhlásil: „USA sú významnou superveľmocou s elektrickou sieťou tretieho sveta.“

Iaromír Novák

-tabuľka-

Chronológia najväčších výpadkov elektriny v USA

Dátum miesto počet postihnutých ľudí

9. 11. 1965 7 štátov USA, 2 kanadské provincie 30 miliónov

13. 07. 1977 mesto New York 9 miliónov

11. 08. 1996 9 štátov USA 4 milióny domácností

23. 10. 1997 San Francisko 250 000 domácností

8. 12. 1998 okolie San Franciska 940 000

6. 07. 1999 New York niekoľko miliónov

14.-16. 08. 2003 severovýchod USA, juhozápad Kanady 50 miliónov

Zdroj: TASR