ÚPLATKY A KORUPCIA

Dostala som zaujímavú otázku, prečo vraj v súvislosti s úplatkami nepíšem o lekárnikoch? Moja prvá reakcia bola, nuž kto by v takej sfére a najmä prečo mal niekoho uplácať? Odpoveď bola prekvapujúca, vraj dodávatelia liekov dávajú zaujímavé pozornosti za to, aby im skôr, či prednostne zaplatili za dodaný tovar. Nuž to, že ktosi musí uplácať preto, aby dostal vlastné peniaze, považujem v systéme podnikania skôr za tragické a dovolím si tvrdiť, že tento systém nájde v civilizovanom svete ťažko podobu. Nevymožiteľnosť vlastných financií totiž býva skôr charakteristická pre bezprávny štát. Ešte pripomínam, že názov, pod ktorým vyštartovala pred vyše týždňom naša téma, bol „Chrapúnstvo a svinstvo“ a týkal sa vynútených poplatkov, ktoré musia pacienti alebo ich príbuzní zaplatiť za zaradenie do poradovníka na operácie či v súvislosti s ďalšími odbornými službami. So zreteľom na tých zdravotníckych pracovníkov, ktorí si nevyžadujú „všimné“ a najrôznejšie úplatky, ako aj na chorých občanov potlačených do pozície nevoľníkov sme začali poskytovať priestor zdravotníckym hodnostárom, ale aj radovým pracovníkom, aby sa k tejto veci vyjadrili. Mimochodom, zo Slovenskej lekárskej komory, ktorá má dozerať na etiku svojich členov, sa nám k spomínanej téme ešte nevyjadrili, v centre ich pozornosti je teraz pripravovaná legislatívna zmena, ktorá sa má týkať stavovských organizácií (do konca týždňa však prezident SLK MUDr. Ján Gajdošík prisľúbil reagovať). Technické príčiny spojené s elektronickou poštou použila ako ospravedlnenie zasa Komora zdravotných sestier a pôrodných asistentiek, no včera nás prezidentka tejto stavovskej organizácie Magdaléna Hadáčová ubezpečila, že odpoveď perspektívne dostaneme. Čo sme teda vlastne chceli vedieť? Keďže minister zdravotníctva

priznal nedávno

„taxy“ za zdravotnícke výkony mimo oficiálneho režimu zdravotného poistenia, zaujímalo nás, aký je rozsah a objem tohto javu (samozrejme, z pohľadu opýtaných) Tiež sme sa opýtali, či sú za jeho „legalizáciu“, ale aj to, prečo stavovské organizácie a zodpovední v zdravotníckych zariadeniach nekonajú proti takejto činnosti. Veď je to z hľadiska pacientov, ale aj neúplatných zdravotníckych pracovníkov nielen nekorektné, ale doslova „chrapúnske“. Dotkli sme sa aj takej citlivej témy, akou je vnímanie hospodárenia na konkrétnom zdravotníckom pracovisku a či sú pod tlakom lobistických štruktúr pri nákupe zdravotníckeho materiálu a techniky. Tí, ktorí sledujú túto problematiku na stránkach Hospodárskeho denníka, si zrejme pamätajú, že ako prví reagovali riadiaci pracovníci a odborníci z terénu. Postoj rezortného ministra je jasný - úsilie o zoficiálnenie úplatkov. No ja by som sa ešte aspoň pár vetami vrátila k tomu, o čom sa písalo v niektorých masmédiách na túto tému približne pred rokom. Vo viacerých článkoch sa hovorilo o tom, že indexy

vnímania korupcie,

ktoré výročne publikuje organizácia Transparency International (TIS), sa právom zaraďujú k najvýznamnejším ukazovateľom spoločenského rozvoja v jednotlivých krajinách. Korupcia totiž rozkladá samotnú podstatu systému, na ktorom je založená každá slušná spoločnosť. Aj údaje za rok 2002 potvrdzovali, že medzi ekonomickou vyspelosťou štátu a rozšírením korupcie existuje priama súvislosť. V princípe platí, že čím je krajina bohatšia, tým menej sa v nej upláca. Na vrchu hodnotenia v pozitívnom zmysle slova sa nachádzala prevažne Škandinávia a anglofónny svet, úplne dolu Nigéria, Bangladéš... Slovensko bolo na 52. miesto (zo 102 hodnotených krajín), ktorým sme obhájili predchádzajúcu pozíciu. Lepší index korupcie ako SR mali aj viaceré štáty s neporovnateľne nižšou životnou úrovňou (napríklad Botswana, Bielorusko, Ghana), až sa to javilo ako neuveriteľné. Situácia v SR má veľa spoločného aj s ostatnými postkomunistickými krajinami, napríklad s Maďarskom a Poľskom. Neúspešný boj v tejto oblasti nie je teda len naším problémom. O boji proti korupcii sa zvykne hovoriť aj ako o behu na dlhé trate. Netreba však zabudnúť, s akými vyhláseniami a prečo sme sa na konkrétnu trasu vydali. K tomuto záveru ma inšpirovalo vyjadrenie jedného z významných odborníkov z rezortu zdravotníctva (analýzu problému má napísať sám, zatiaľ nechce byť menovaný), ktorý uviedol, že v predvolebnom období jeden z tých, čo obchádzal s rozličnými informáciami stavovské organizácie skoro tak ako

púťový medveď,

prezentoval iné stanovisko k tomuto problému. Nuž zatiaľ budeme postupne uverejňovať odpovede zainteresovaných, ale aj tých, ktorí majú v tejto oblasti nejakú skúsenosť, v našom denníku. Zverejníme však aj tých, ktorí sa odmietnu vyjadriť, a o postoj k problému požiadame aj ministra zdravotníctva. Do dnešného dňa sa nám z bratislavských nemocníc (okrem NsP na Antolskej ulici, kde oznámili, že riaditeľ je na dovolenke) neozvali.

Ľudmila Koníková