Poplachy a výjazdy

Nenašli ani na 13. plat

V uplynulých horúcich dňoch sa nechtiac dostali do popredia spoločenskej pozornosti hasiči. Začalo sa to v úvode júla 31. majstrovstvami Slovenska v hasičskom športe v Dubnici a nadväzne sa uskutočnilo Republikové kolo pripravenosti Dobrovoľných hasičských zborov dorastencov i dospelých. Potom sa už ozývali väčšinou už iba ostré požiarne poplachy a reálne výjazdy, ktoré smerovali nielen do obcí a miest, ale čoraz častejšie aj do lesov a fabrík. V poslednom decéniu prežívajú slovenskí hasiči pritom veľmi ťažké obdobie. V štátnom rozpočte sa od roku 1992 nenašlo dosť prostriedkov na pokrytie ich oprávnených požiadaviek. Výsledkom je nielen prestarnutý nedobudovaný technický park, ale aj nedostatok kvalifikovaných hasičov. Viceprezident Prezídia hasičského a záchranného zboru MV SR plk. Ing. Jozef Prosňák na okraj odmeňovania uviedol najnovšiu zmenu: „Okrem toho, že hasiči majú skutočne relatívne nízke mzdy, legislatívna rada vlády nedávno rozhodla aj o tom, že hasiči by nemali od budúceho roka dostať 14. plat, pričom

budú ukrátení

aj o 13. plat až do roku 2005. Na rovnaký čas posúva novela zákona o Hasičskom a záchrannom zbore aj účinnosť vyplácania vyšších hodnostných príplatkov hasičov. Príplatky za hodnosť vo výške od 1200 do 2800 korún nahradia v roku 2005 v súčasnosti platné odmeny v rozpätí od 900 do 2000 Sk.“ Pomôcť financovať činnosť hasičov mali aj slovenské poisťovne ôsmimi percentami z povinného zmluvného poistenia za škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla. Spolu to predstavuje sumu 460 mil. Sk, ktorú by malo ministerstvo vnútra rozdeliť hasičským jednotkám a zložkám záchrannej zdravotnej služby na úhradu nákladov spojených so záchranou ľudských životov a materiálnych hodnôt. Poisťovne s takýmto návrhom nesúhlasia, a tak do rozhodnutia súdu, či nie je ich táto povinnosť vyplývajúca zo zákona o poisťovníctve protiústavná, by mal spomínanú sumu vziať do úschovy súd. Poisťovne odmietajú plniť spomínané ustanovenie zákona o poisťovníctve, ktoré tam doplnili poslanci počas schvaľovania vládneho návrhu zákona o povinnom zmluvnom poistení. V intenciách zákona totiž môže poistné, ktoré poisťovne vyberú od motoristov, slúžiť len na

náhradu škody

obetiam dopravných nehôd. Pritom hasiči nezasahujú len pri dopravných nehodách. Zástupca Slovenskej kancelárie poisťovateľov Martin Fučík v tejto súvislosti zdôraznil: „Zákon o integrovaných záchranných systémoch priamo definuje, že tieto výdavky sa môžu financovať len zo štátneho rozpočtu. Pokiaľ by teda subjekty prijali súkromné peniaze, porušili by tým nielen tento zákon, ale aj rozpočtové pravidlá, pretože nie sú zatiaľ vytvorené kontrolné mechanizmy na kontrolu, ako by sa so súkromnými peniazmi naložilo. Ak má štát záujem, aby sa na financovaní integrovaných záchranných systémov podieľal aj súkromný sektor, mohol to urobiť formou nepriamo zdanenia poistného, čo je bežná prax v štátoch EÚ.“ Zákonom uložená povinnosť poistných subjektov zo svojich zdrojov priamo financovať rozpočtové organizácie je navyše v rozpore s medzinárodnými zvyklosťami, keďže nemá nikde inde vo svete obdobu. Zaviedla sa totiž ešte v čase platnosti zákonného poistenia, ktoré bolo pod

kontrolou štátu

a prevádzkovala ho štátom vlastnená Slovenská poisťovňa. Od januára 2002 však povinné zmluvné poistenie už vykonáva sedem súkromných poisťovní, ktoré ovláda zahraničný kapitál a ktoré žiadajú toto sporné ustanovenie zákona zrušiť.

Jozef Kunik