Zelené nástrahy pre biznis

Kde sa končí rozvoj a začína devastácia životného prostredia?

Dáni si leto krátia kurióznym sporom. O ošípané a ich vône. Krajina s 5,4 milióna obyvateľov ročne odchová 24 miliónov kusov týchto zvierat a vedie rebríček svetových exportérov bravčového mäsa. Nie všetci sú však nadšení týmto prvenstvom. Turistickí pracovníci a environmentalisti tvrdia, že niečo smrdí v Dánskom kráľovstve. A tým, že smrdí, odoženie turistov a devastuje životné prostredie. Ochrancom zvierat zasa ani tak nesedí na srdci kvalita životného prostredia, ako kvalita života dánskych ošípaných, ktorý je podľa nich plný bolesti a utrpenia. Farmári sa tak z ničoho nič ocitli pod tlakom a majú čo robiť, aby obhájili seba a svoje odvetvie.

Hoci je dánsky príklad z radu tých úsmevnejších, svojou podstatou patrí do skupiny nespočetných konfliktov medzi biznisom a životným prostredím. Naozaj nemusíme ísť ďaleko, aby sme našli ďalšie ukážky. Stačí si spomenúť na heslo „Stop Mochovciam“, či na viaceré výhrady proti dostavbe Gabčíkova. No v podstate každý väčší energetický projekt vo svete sa stretáva s opozíciou najrozličnejších ekologických hnutí, či už ide o ropné vrty na Aljaške, výstavbu ropovodov v Latinskej Amerike, či stavanie obrovských riečnych priehrad v Číne.

Momentálne jedným z najaktuálnejších sporov takéhoto typu je výstavba plynovodu v Peru, ktorý by mal viesť z amazonského pralesa do hlavného mesta Limy. Využitie plynových polí Camisea by z krajiny, ktorá dováža plyn cez noc, urobili exportéra. Projekt v hodnote 1,5 miliardy USD je aktuálny od polovice 80-tych rokov, ukončené sú už približne dve tretiny prác, no definitívny ortieľ nad ním by sa mal vyniesť až v týchto dňoch. Interamerická rozvojová banka totiž odložila pod nátlakom ekologických organizácií na 27. augusta rozhodnutie o schválení pôžičky pre projekt vo výške 75 mil. USD. Prípadné „áno“ by pravdepodobne uvoľnilo aj pôžičky pre plynovod a umožnilo tak jeho ukončenie. Dvadsaťročné ťahanice sú spôsobené práve obavami o životné prostredie. Camisea je umiestnená v najstaršej časti peruánskych pralesov. Odporcovia plynovodu tvrdia, že jeho výstavba by ohrozila izolované kmene peruánskych Indiánov, zriedkavé rastlinné a živočíšne druhy, ako aj dažďové pralesy. Okrem toho sú tu obavy, že plánovaná výstavba pobrežného terminálu v dolnej časti plynovodu bude mať negatívny vplyv na morskú rezerváciu Paracas. Naopak, zástancovia projektu poukazujú na fakt, že peruánska vláda počas dlhých rokov ťahaníc eliminovala väčšinu ekologických rizík. Dodávajú, že dokončenie plynovodu by počas nasledujúcich troch desaťročí zvýšilo peruánske HDP o 0,8 percenta ročne. Príjmy z daní by sa pohybovali na úrovni 200 mil. USD ročne, pričom by väčšina z týchto peňazí šla do chudobných oblastí okolo trasy plynovodu. Osobitnou kapitolou projektu Camisea sú obvinenia z uprednostňovania osobitných záujmov, ktoré sú inak príznačné aj pre ďalšie podobné investície v rozvojovom svete. Ako prednedávnom zdôraznil britský denník The Independent, americká spoločnosť Hunt Oil, ktorá je na čele peruánskeho konzorcia, patrila medzi najštedrejších prispievateľov do predvolebnej kampane prezidenta Busha. Objavujú sa preto obvinenia, že americké rozvojové agentúry finančne podporia projekt, bez ohľadu na jeho ekologické dopady.

Pravda, kolíziu medzi ekológiou a biznisom nájdeme aj v iných oblastiach života. Niekedy sú dokonca spochybňované celé priemyselné sektory. A nejde len o chronicky známu jadrovú energetiku či niektoré chemické odvetvia. Ekológovia majú vážne námietky napríklad proti udomácňovaniu a chovu morských rýb, či už z hľadiska znečisťovania morí alebo kvalite takto vyrobeného mäsa. Keď už hovoríme o zdravej výžive do tejto kategórie by sme mohli zaradiť aj známy spor medzi EÚ a USA a geneticky modifikovaných potravinách.

Preto sa, v tomto čase nadmerných horúčav, za ktoré si možno človek môže sám, vynára sa jasná otázka: Kde končí rozvoj a kde sa začína ohrozovanie životného prostredia či ľudského zdravia? Odpoveď nie je jednoznačná a kolíše od prípadu k prípadu. Z hľadiska optimálneho vývoja by zrejme bolo najprínosnejšie, aby pri posudzovaní každého z týchto sporov prevládli odborné vedecké argumenty. Či už ide o smrad ošípaných, alebo odstavenie jadrovej elektrárne.

Rastislav Boldocký