Palmyra - úspech i katastrofa

Už v Biblii sa spomína mesto Palmyra. Okolo roku 300 n. l. malo podľa odhadov 150 000 obyvateľov. História tohto mesta je históriou úspechu založeného na strategickej pozícii a zároveň potvrdením, že ani strategická pozícia nemusí nič znamenať, keď sa túžba po moci nepremení na schopnosť moc udržať. História mesta Palmyra začína už v dobe kamennej, keď sa z malej beduínskej osady, vzhľadom na jej polohu a dostatok vody, pomaly stáva prosperujúce obchodné centrum. V roku 23 p. n. l. uzatvára Rímska a Parternská ríša mier a tento mier vedie k podstatnému oživeniu obchodu medzi Rímskou ríšou a Východom.

Palmyra ležala západne od rieky Eufrat, skoro na polovici cesty medzi ňou a Stredozemným morom, v dnešnej Sýrii. Obchodný tovar pozostávajúci z kadidiel, hodvábu, parfumov atď., pochádzajúci z Indie a Číny, prichádzal spravidla loďami do Basry v Perzskom zálive. Z Basry sa tovar ďalej riekou Eufrat dopravil až do mesta Doura – Europos, kde sa prekladal na ťavie chrbty. Posledných štyristo kilometrov k Stredozemnému moru museli obchodníci stráviť v púšti a mesto Palmyra bolo strategickou zastávkou pre všetkých. Vedenie mesta rýchlo pochopilo, že z toku bohatstva, ktoré sa nachádzalo na ťavích chrbtoch môže v prípade dobrých služieb časť zostať aj mestu v podobe odmeny za tieto služby.

Na nájdenej kamennej tabuľke je cenník takýchto služieb špecifikovaný:

Ř Otroci import za hlavu 22 denárov

Ř Skúsení otroci export za hlavu 12 denárov

Ř Farbené usne import – export 1 useň 8 AS

Ř Prostitútka 1 mesačná služba/1 raz 1 denár/6 AS

Ř Vstup nenaloženej ťavy 1 denár

Ř Ťavie kože bez dane

v 1 denár = 16 AS

Nielen zdanením tovaru, ale aj poskytovaním ozbrojeného sprievodu karavánam zarábalo mesto počas niekoľkých storočí. Konkurenčná druhá cesta na východ viedla po pevnine, ale neistota tejto cesty spočívala v nespočetnom množstve zbojníkov a nepredvídaných udalostí, ktorých zvládnutie vyžadovalo vyššie náklady pre obchodníkov.

Okolo roku 17 stratila Palmyra zdanlivo svoju nezávislosť tým, že ju Rím zaradil do svojej sýrskej provincie. Rímski správcovia však rýchlo pochopili, že samospráva je efektívnejšia ako nákladná okupácia a už v roku 129 dostáva Palmyra výsady slobodného mesta. Toto rozhodnutie cisára Hadrianusa znamenalo, že mesto nemuselo odvádzať dane Rímu. Po necelých sto rokoch značnej akumulácie majetku v meste sa cisár Septimus Severus rozhodol z mesta Palmyra urobiť rímsku kolóniu. Takéto rozhodnutie sa dnes môže zdať negatívnym pre mesto, ale skutočným obsahom rozhodnutia bolo, že občania mesta dostali štatút rímskych občanov so všetkými právami, ktoré z tohto vyplývali.

Ako všetci vládcovia aj Rimania chápali význam obchodu a potreby kontroly obchodných ciest. Okrem cesty po pevnine na východ existovala ešte jedna, ktorou tovar z východu mohol prúdiť do Rímskej ríše. Táto cesta viedla cez mesto Petra. Do Petry sa tovar mohol dostať cez Červené more a túto cestu kontrolovali lokálni Nabateovia. Keď Rimania v roku 106 dobyli Petru, museli všetci obchodníci začať používať cestu cez Palmyru. Tá neležala len na obchodnej ceste, ale bola aj mestom medzi dvomi ríšami. Bohatstvo, ktoré získala, bolo také veľké, že mocní mesta začali žiadať viac a viac. Okolo roku 250 bol menovaný muž menom Odeinath pochádzajúci z Palmyry a bol konzulom celej rímskej provincie Sýria. Palmyra bola v tom čase už rozkvitajúcim mestom, ktoré sa podobalo všetkým iným rímskym úspešným mestám. Okolo hlavnej cesty tzv. kolonády, kde obchodníci z celého sveta obchodovali s tovarom, vyrástla Agora, verejné kúpalisko a pompézne administratívne budovy v rímskom štýle. Na pohrebných kameňoch vidno, že lokálni Arabi, Židia a Arméni si k menám začali dávať prívlastky, ktoré ich mená menili na rímske. V situácii, keď sa Rímska ríša otriasala vo svojich základoch, spôsobenej vnútornými vojnami a inváziou Venétov na Dunaji, je správca Sýrie Odeinath v roku 267 zavraždený. Nielen Odeinath, ale aj jeho syn z predchádzajúceho manželstva Hairan prichádza o život. Vládcom provincie Sýria sa stáva jeho manželka Zenobia. V realite však kráľovná Sýrie chcela viac. Jej vojská prepadli Egypt a dobyli časť rímskeho Stredného východu. Čo nečakala, bolo, že sa Rimanom ešte podarí zvládnuť Venétov – neskorších barbarov na Dunaji. Cisár Aurelianus porazil jej armádu pozostávajúcu z približne 70 000 vojakov a zajal Zenobiu. Ako ukážku svojej moci rozhodli Rimania o tom, že Palmyra stratí svoje privilégiá voľného mesta a presmerovali obchodné cesty tadiaľ, odkiaľ ich kontrola bola jednoduchšia.

Dnes je Palmyra mestom, v ktorom majú archeológovia zlaté časy. Najnovšie otvorená hrobka rodiny Taibul nasvedčuje o ohromnom bohatstve tých, ktorí tu žili pred 2000 rokmi. História mesta Palmyra je nielen históriou pre tých, ktorí chcú vedieť, ako vyzeral dávny svet. História je hlavne školou pre ekonómov a politikov. Ekonómovia môžu pochopiť, že nediskutujú o ničom novom a politici, že sloboda podnikania vedie k blahobytu. Možno pre nás najzaujímavejšou otázkou bude, kde sa nachádzalo centrum podobného obchodu na severe Rímskej ríše, a prečo Rimania tak húževnato strážili určité miesta na našom území. Čo hovoria vykopávky a prečo bol určitý výskum zastavený?

Alexander F. Zvrškovec