ZÁKONY A KORUPCIA

Hospodársky denník sa podujal rozpitvať zaujímavú tému, korupciu v zdravotníctve. Korupcia v zdravotníctve je asi najviditeľnejšia zo všetkých rezortov práve preto, že sa týka skoro každého občana, prípadne každej rodiny, ktorá vstúpila do kontaktu so systémom, pretože choroby, podobne ako nešťastie, nechodia po horách, ale po ľuďoch. Korupcia je však celospoločenským problémom, stačí si otvoriť noviny a každý deň čítame o skutkoch, ktoré sú podozrivé z korupcie, pričom tieto nepáchajú nejakí „mafiáni“, ale vedúci činitelia tohto štátu. Korupcia ako najväčší problém Slovenska sa objavila aj v hodnotiacich správach rôznych európskych alebo svetových inštitúcií. Z tohto hľadiska nejaká bonboniéra alebo káva lekárovi alebo sestričke vyznieva smiešne. Poďme však po poriadku. V zdravotníctve korupcia je na rôznych úrovniach a v rôznej kvalite, preto bude vhodné ju rozdeliť a analyzovať osobitne.

Prvou formou a občanmi prakticky nepostrehnuteľnou a neviditeľnou je korupcia na úrovni legislatívnej.

Druhý stupeň korupcie sa deje na úrovni exekutívnej, či už celorezortnej alebo pri riadení jednotlivých zariadení.

Tretiu úroveň možno označiť ako korupciu na úrovni personálnych vzťahov (obsadzovanie miest).

Štvrtou úrovňou je korupcia na úrovni farmaceutického priemyslu.

Piatou je korupcia na úrovni pacient - zdravotník, pre občana je najviditeľnejšia, má však dve odrody. Prípady, keď si zdravotníci za svoje služby pýtajú neformálne platby (úplatky), a na druhej strane sú to situácie, keď samotní pacienti doslova vnucujú lekárom a sestrám rôzne pozornosti, začnúc spomínanou kávou, bonboniérou, tradičnou fľaškou cez rôzne ďalšie „naturálie“ až po peniaze.

Teraz by som sa venoval prvej forme, ktorú osobne považujem za najvážnejšiu a najnebezpečnejšiu, pri ktorej je podozrenie, že „lietajú“ aj najväčšie „odmeny“, a to je úroveň legislatívna. Kolujú rôzne historky, objavili sa aj v novinách, ako je potrebné lobovať, aby niekomu prešiel nejaký zákon alebo novela. Hovorí sa doslova o „obchodovaní“, teda „niečo za niečo“. Z mnohých zákonných noriem je

cítiť účelovosť

a, samozrejme, v odborných kruhoch je aj vidieť, komu tá-ktorá norma priniesla osoh. „Ušiť si zákon na mieru“ je asi najlepší „kšeft“, aký sa dá urobiť. Obrovským nebezpečenstvom pre celý rezort je práve navrhovaná novelizácia zákona o zdravotnej starostlivosti (277/94), podľa ktorého sa majú premeniť zdravotnícke zariadenia, ktoré zostali v správe štátu, na akciové spoločnosti. Najväčšie slovenské zariadenia vrátane fakultných nemocníc sa dostanú do rúk jednotlivcov „zákonným spôsobom“ tak, že ministerstvo zdravotníctva bude vydávať akcie „na meno“, teda nebudú kontrolovateľné v Stredisku cenných papierov. Celý proces „transformácie“ sa bude konať za „zvláštnych“ podmienok, napríklad akciové spoločnosti preberajú nehnuteľný majetok (pozemky a budovy), ale nepreberajú dlžoby, prevod majetku bude v jednostupňovom konaní, pretože sa naň nebudú vzťahovať všeobecné predpisy o správnom konaní (navrhovaný § 102), oceňovanie majetku nehnuteľností bude len jedným znalcom atď. Po pozornom prečítaní návrhu zákona možno úmysel predkladateľov nazvať aj

lúpežou storočia

v zdravotníctve. Ide tu o miliardy! Korupciu podporujú aj rôzne rezortné vyhlášky a normatívy vrátane dlhé roky diskutovanej kategorizácie liekov. Na Slovensku zaznamenávame taký „boom“ liekov, že pomaly nám nebude stačiť ani polovička rezortného rozpočtu, keďže v ostatných krajinách náklady na lieky predstavujú len niečo okolo 20 %. V priebehu takmer jedného roka novej vlády sa neurobilo žiadne opatrenie na to, aby sa zbytočne nepredpisovali drahé lieky namiesto lacnejších a často aj účinnejších a nezmenil sa ani zoznam plne hradených liekov. Skôr naopak, aby sa situácia urobila ešte neprehľadnejšou, kategorizačná komisia sa rozdelila na niekoľko stupňov. V prvom sa v pracovných skupinách podľa odborností hodnotia lieky z medicínskeho hľadiska, a až potom je druhý stupeň, kde sa hodnotia tzv. farmakoekonomické hľadiská a kde nastáva skutočná „bitka“ o preplácanie liekov. Prvý stupeň je v podstate formálny a do tohto boli zaradení aj „ľudia z opozície“, ako to medializoval osobne šéf rezortu s úmyslom ukázať svoj demokratický prístup k riešeniu problémov. Avšak

muziku tvrdí

až druhý stupeň v procese kategorizácie liekov. V oblasti kategorizácie liekov zatiaľ nikto nespravil (nechcel?) poriadok. Existuje viacero ďalších netransparentných aktivít ministerstva ako napríklad založenie spoločnosti „Veriteľ“, ktorá sídli priamo v budove MZ SR, ktorá má preberať záväzky zdravotníckych zariadení a pod. Možno povedať, že na legislatívnej úrovni sa rozhoduje o obraze, ako aj o budúcnosti rezortu zdravotníctva, a tu sa vytvárajú podmienky pre korupciu, na druhej strane práve v legislatívnom procese sú aj možnosti korupcii brániť. Dobrými pravidlami hry možno výrazne obmedziť korupciu aj na nižších úrovniach. Ale o to dnes asi málokomu ide, dnes je na programe dňa získavanie lukratívnych majetkov, ktoré ešte vlastnia jednotlivé zdravotnícke zariadenia, príkladom môže v súčasnosti slúžiť doslova „rabovanie“ majetku Fakultnej nemocnice Bratislava.

MUDr. Juraj Štofko, MBA

tieňový minister zdravotníctva

politickej strany Smer