Hnedá zóna konkuruje zelenej

Nielen lúky, ale aj staršie priemyselné časti možno využiť na parky

Zákon Národnej rady SR o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (zákon EIA) sa považuje za jeden z hlavných nástrojov medzinárodnej ekologickej politiky na uskutočňovanie trvalo udržateľného rozvoja. Schválenie zákona predstavovalo výrazný krok dopredu v približovaní sa slovenskej environmentálnej legislatívy k legislatíve EÚ. Hoci pri jeho schvaľovaní sa objavovali obavy, že posudzovanie zdrží prípravu investícií, nebolo to preukázané. Investori postupne oceňujú, že môžu už na začiatku plánovania byť v úzkom kontakte s povoľujúcim orgánom a verejnosťou. Z vyjadrenia Viery Huskovej, riaditeľky odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie ministerstva životného prostredia, vyplýva, že posudzovanie vplyvov na ekológiu podľa tohto zákona doteraz urobili pre 1070 stavieb, zariadení a činností. Ďalšie, približne 290 projektov, práve posudzujú. „Hneď ako dostaneme zámer, teda prvú informáciu o stavbe, zariadení alebo činnosti, ktorá podlieha posudzovaniu podľa zákona, posielame ho okrem iných dotknutých orgánov aj na príslušnú samosprávu. Obec alebo mesto sú povinné tento zámer zverejniť a zapojiť tak do jeho pripomienkovania verejnosť,“ dodáva V. Husková. Z uvedeného počtu projektov, ktoré prešli procesom EIA, bolo 13 zámerov na vybudovanie priemyselných parkov. Zo záverov posudzovania vyplývajú odporúčania z hľadiska ochrany životného prostredia, ktoré treba pri ich zriaďovaní rešpektovať.

Podľa zákona o podpore na zriadenie priemyselných parkov je zriaďovateľom obec. Vzhľadom na skutočnosť, že umiestňovanie priemyselných parkov je veľmi

citlivou otázkou

a ich nevhodné umiestnenie by mohlo spôsobiť vážne škody najmä na životnom prostredí (v niektorých prípadoch by mohli presiahnuť prínos dosiahnutý vlastnou výrobou), MŽP SR zabezpečilo vypracovanie Štúdie pre umiestnenie priemyselných parkov vo vybraných oblastiach Slovenskej republiky. Jej spracovanie nadväzovalo na uznesenie vlády SR z roku 2000, keď pri prerokúvaní Zámeru budovania Priemyselného parku Záhorie vláda uložila ministrovi životného prostredia v spolupráci s ďalšími rezortmi a so Slovenským pozemkovým fondom zabezpečiť vypracovanie tejto štúdie. Prostriedky na jej prípravu, asi 10 mil. Sk, poskytol FNM SR. Z vysvetlenia V. Huskovej vyplýva, že štúdia bola vypracovaná v dvoch etapách. V prvej - vyhľadávacej, sa sústredili na zber potrebných údajov. Prostredníctvom krajských a okresných úradov doručili obciam dotazníky a v nich obce ponúkli plochy na vybudovanie priemyselných parkov. Celkovo spracovateľ štúdie získal 529 vyplnených dotazníkov od potenciálnych záujemcov o lokalizáciu parkov na ich katastrálnom území. „Potom stanovili kritériá a nasledoval výber lokalít. Zohľadňovali sa nielen aspekty environmentálne, ale i sociálne (vplyv na znižovanie nezamestnanosti), skúmali sa aj možnosti napojenia na infraštruktúru a podobne,“ zdôrazňuje V. Husková. Prvá etapa dala tiež

reálnu predstavu

o záujme jednotlivých regiónov. Objektivizácia a dopracovanie štúdie spočívali v doplnení a vo verifikácii údajov získaných z dotazníkov, posúdenie lokalít z hľadiska vplyvu na životné prostredie, adekvátnosť rozmiestnenia parkov po celom území Slovenska a spracovanie komplexnej databázy. Štúdia vytvorila dobrý základ na včasnú a bezbariérovú odbornú prípravu budovania priemyselných parkov na území SR, a tým aj na dynamizáciu sociálno-ekonomického rozvoja. Vláda ju v júli 2003 vzala na vedomie. Jej súčasťou je aj zoznam lokalít odporučených na budovanie priemyselných parkov. Konkrétne ich je v ňom 53. Ak k tomu prirátame 13 už posúdených a schválených lokalít, tak dovedna je predbežne zhodnotených 66 lokalít na vybudovanie priemyselných parkov. Štúdia sa zároveň zaoberá aj stavom tzv. hnedých plôch, teda plôch, ktoré sú alebo v minulosti boli využívané na priemyselnú výrobu a ktoré by boli vhodné na umiestnenie priemyselných parkov. Zväčša

ide o lokality,

kde boli v minulosti priemyselné alebo poľnohospodárske prevádzky a kde v súčasnosti je zastavená alebo obmedzená prevádzka. K dispozícii sú často nielen priestory, čiže budovy, haly, ale čo je dôležité, je tam často vybudovaná funkčná infraštruktúra. Tieto tzv. hnedé plochy by nemali naďalej chátrať. Oveľa efektívnejšie, ako budovať vedľa nich nové parky, je využiť ich potenciál. Nemožno tiež ignorovať fakt, že ďalšie veľkorysé a nepremyslené zaberanie poľnohospodárskej pôdy je z hľadiska iných aspektov neúnosné. Veď už dnes SR patrí medzi krajiny s najmenšou výmerou ornej pôdy na jedného obyvateľa. Súčasťou štúdie je inventarizácia toho, čo je v rámci tzv. hnedých plôch k dispozícii. „Aktualizované vyhodnotenie hnedých plôch podľa jednotlivých krajov každému investorovi ochotne poskytujeme,“ dodáva Viera Husková. Problémom ostáva majetkové vyrovnanie a staré záťaže, pod ktoré sa podpísala bývalá výroba. Súčasťou štúdie sú aj odporúčania pre nasledujúce obdobie v oblasti koncepčnej, legislatívnej i ekonomickej. Ich realizácia by mala okrem iného prispieť k tomu, aby sa podpora na zriadenie priemyselných parkov poskytovala nielen na budovanie nových priemyselných parkov na „zelenej lúke“, ale predovšetkým na využitie tzv. hnedých plôch.

Zdena Rabayová