Nemajú všetko, čo majú mať

Vláda zvyšuje ceny, a tým ochudobňuje podniky a organizácie

Ešte stále v spoločnosti doznievajú správy o nepríjemnom nešťastí v Štúrove, kde prakticky úplne zhorelo päť bytov a celý dom treba komplexne opraviť. Pozornosť vtedy okrem iného zaujali aj dve veci. Po prvé hrdinskosť dvoch hasičov, ktorí dali svoje dýchacie prístroje dvom zachraňujúcim sa, a po druhé postoj maďarských kolegov, ktorí prišli pomôcť s vysúvacím rebríkom, aký v Štúrove nemajú. V tejto súvislosti sa núka otázka, ako je to v Bratislave, dokázali by nás hasiči zachrániť? Mjr. Ing. Pavol Mikulášek, veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hl. mesta SR je veľmi konkrétny: „Pri výškových budovách nad 22,5 metra je to s technikou komplikované. My napríklad máme plošinu, ktorá dosiahne do výšky 50 metrov. To je však veľmi relatívne, pretože musíme brať do úvahy aj možnosť príjazdu plošiny, úzke cesty na sídliskách, plné parkoviská atď. Výškové budovy sú preto konštruované tak, aby sa mohol urobiť účinný protipožiarny zásah zvnútra budovy. Zásahy pri výškových budovách sa všade v Európe robia z plošín iba veľmi zriedkavo. Napríklad

ani vo Viedni

nemajú 50 metrov vysokú plošinu na protipožiarny zásah zvonku budovy. Preferujú zásahy zvnútra budov. Možno povedať, že Bratislava ako mesto je relatívne dobre pripravená na protipožiarne zásahy. V uplynulých rokoch, keď ešte náš útvar riadilo mesto, sme nakúpili dobrú techniku, aj keď nevravím, že by sme ju nepotrebovali obnovovať. Tu by som však apeloval na majiteľov a správcov budov, aby najmä úrady a bytové domy udržiavali v poriadku, najmä únikové cesty. Pretože najväčšie nebezpečenstvo pri požiari pre občanov často ani nie je tak oheň, ako možnosť udusiť sa v uzavretom priestore, z ktorého nemožno uniknúť.“ V súčasnosti sa aj bratislavskí hasiči pripravujú na návštevu pápeža Jána Pavla II. V Petržalke očakávajú približne 250-tisíc návštevníkov. Bratislavskí hasiči sa, pochopiteľne, tiež pripravujú na návštevu. Mjr. P. Mikulášek k tomu dodáva: „Očakávame vyše 1100 autobusov, 25-tisíc osobných automobilov atď. Vybudované sú záchytné parkoviská a samotné miesto svätej omše je rozdelené na viacero sektorov, ktoré budeme sledovať z hľadiska protipožiarneho zásahu. Sme presvedčení, že ak by aj došlo k požiaru, dokázali by sme ho okamžite likvidovať.“ Veľa sa v súčasnosti diskutuje o protipožiarnej technike v súvislosti s nedostatkom financií. Napríklad pri

zásahu v Štúrove

sa dvaja hasiči pri zásahu priotrávili, pretože svoje dýchacie zariadenia dali jednému dieťaťu a tehotnej žene. Nie je možné hasičov vybaviť potrebnou dýchacou technikou? Veliteľ Hasičského a záchranného útvaru hl. mesta SR: „Samozrejme, že sú prístroje, ktoré majú aj dve dýchacie trubice. Jedno takéto dýchacie zariadenie však stojí približne 60-tisíc korún a na to, žiaľ, hasiči v mnohých útvaroch nemajú peniaze. Podobne nemáme prostriedky ani na kúpu zimných pneumatík, ktoré by sa mali používať cez zimné obdobie. Napríklad náklady na kúpu zimných pneumatík pre jednu hasičskú tatrovku dosahujú výšku približne 120-tisíc korún. Zvýšenie cien benzínu a nafty nám prinesie tiež vyššie náklady. Za šesť mesiacov tohto roka to bude vyše 300-tisíc korún, ktoré musíme u nás nájsť. Zrejme nekúpime niečo iné, to však nie je systémové riešenie.“ Pri hodnotení situácie v úrovni protipožiarnej techniky na Slovensku možno konštatovať, že Bratislava je síce vybavená technikou lepšie než iné mestá, ale ani ona nemá špeciálne prístroje.

Jozef Kunik