Nie je generál ako generál

Čím rizikovejší rezort, tým je viac prehliadaný a odstrkovaný

Na Slovensku sme zaznamenali v uplynulom roku 33 747 výjazdov hasičov k požiarom, rôznym haváriám a iným mimoriadnym udalostiam. S určitou dávkou nadnesenosti možno povedať, že hasiči v týchto akciách často riskujú zdravie, ba i život, napriek tomu sú diskriminovaní. Stačí si zobrať pod lupu odmeňovanie. Hasiči zarábajú podstatne menej než iné zložky toho istého ministerstva vnútra. Nedostanú ani 13. a 14. plat, napriek tomu, že na to majú zákonné právo. Hoci vláda rozhodla, nedostávajú ani určené financie na mzdy chýbajúcich hasičov. Pre lepšiu predstavu a dokreslenie lobingu, hasič v hodnosti generála (na Slovensku máme jedného) má hodnostné 2000 korún, zatiaľ čo generál - vojak má hodnostné 7000 korún, hoci v živote nebol reálne na bojisku. Ako je to s odmeňovaním hasičov, o tom sme hovorili s viceprezidentom prezídia Hasičského a záchranného zboru Ministerstva vnútra SR plk. Ing. Jozefom Prosňákom. Na úvod sme začali s dôvodmi, prečo hasiči napriek zákonnému nároku nedostanú 13. a 14. plat. Plk. J. Prosňák: „Podľa zákona 315/2001 patrí príslušníkovi hasičského zboru v každom polroku kalendárneho roka ďalší plat v sume mesačného služobného platu. Spomínaný paragraf má účinnosť od 1. 1. 2003, avšak v štátnom rozpočte v tomto roku sa

na mzdy nenašli

financie. Uznesením vlády sa ani na rok 2004 neuvažuje s vyplatením týchto nárokov. Hasičský a záchranný zbor má na tento rok systematizovaných 4030 funkčných miest. Podľa analýz by náš zbor mal mať v priebehu piatich rokov o 650 príslušníkov viac. Aj to by sa vytvorili iba základné predpoklady na vykonávanie zásahových prác. Zvýšenie našich stavov súvisí so zvýšením výjazdových zásahov, ktoré sú v súčasnosti trikrát vyššie, než boli pred niekoľkými rokmi. Napriek tomu však aj v tomto roku sa opäť nenašli financie na alikvotné zvýšenie počtu príslušníkov. Početné stavy hasičských jednotiek sú poddimenzované a situáciu zhoršuje vysoká neobsadenosť funkčných miest a značná fluktuácia.“ Priemerný mesačný zárobok príslušníka Hasičského a záchranného zboru je v súčasnosti 16 131 Sk. Avšak z toho tvoria nadčasy, práca v sobotu a v nedeľu a iné nariadené služby 5645 Sk. Mimoriadne kritická situácia je u príslušníkov zaradených v nižších platových triedach a najmä u novoprijímaných príslušníkov, u ktorých dosahuje mesačný tarifný plat približne 5000 korún. O porovnaní podmienok s okolitými krajinami hovorí plk. Jozef Prosňák: „S takouto nízkou úrovňou ohodnotenia práce hasiča patríme medzi

ojedinelé krajiny

v Európe. V Európskej únii je plat hasiča minimálne vo výške 1,5 násobku platu v národnom hospodárstve. Napríklad v Česku je plat hasiča dvojnásobný a vláda koncom júna schválila novú úpravu, ktorá zvyšuje odmeňovanie hasičov o 30 %. Nespokojnosť s odmeňovaním vedie k vysokej fluktuácii. Napríklad za prvých šesť mesiacov ukončilo služobný pomer 101 príslušníkov. Tento fakt vyvoláva potrebu ďalších prostriedkov na zabezpečovanie odbornej prípravy nových príslušníkov. Výdavky na prípravu a vybavenie jedného nového príslušníka pritom dosahujú 350-tisíc Sk. Pri spomínanej fluktuácii v prvom polroku 2003 to tvorí viac než 35 mil. Sk. Ak by príslušníci nášho zboru dostávali 13. a 14. plat, zvýšili by sa ich príjmy, stabilizovali by sa

početné stavy

a pomohlo by to k ochrane zdravia a majetku našich občanov.“ Práca hasičov nie je docenená ani z hľadiska rizikového a zdraviu škodlivého prostredia. Práca vo výškach, pod vodou, narábanie s nebezpečnými toxickými látkami atď., ohrozuje príslušníkov nielen fyzicky, ale aj z hľadiska psychiky. Kompetentní v rezorte ministerstva vnútra by sa preto mali zamyslieť nad situáciou v odmeňovaní príslušníkov Hasičského a záchranného zboru, pretože trinásty a štrnásty plat sa bežne vypláca napríklad príslušníkom Policajného zboru i profesionálnym vojakom.

Jozef Kunik