Lesk a bieda dlhých dovoleniek

„Spojené štáty môžu mať zdravšiu ekonomiku, lepšie univerzity, vplyvnejšiu populárnu kultúru a neporovnateľne mohutnejšiu armádu, ale Európania zostávajú v tichom presvedčení, že majú navrch v jednom z rozhodujúcich faktorov. Dlhšie sú na dovolenkách,“ napísal britský týždenník The Economist. Čísla sú naozaj neúprosné. Američania podľa denníka Los Angeles Times majú v priemere nárok na 16 dovolenkových dní ročne, pričom využívajú 14. Na druhej strane Taliani majú ročne 42 dní dovolenky a sviatkov, Francúzi 37, Nemci 35, dokonca aj Briti až 28. Je teda lepšie viac zarábať alebo viac oddychovať?

Ťažko porovnávať, keďže šťastie a spokojnosť sú subjektívne individuálne kategórie a nie je možné vyjadriť ich kvantitatívne. Jeden príklad za všetko. V ankete na Harvardovej univerzite sa študentov pýtali, či by radšej zarábali 50-tisíc USD ročne, zatiaľ čo ich kolegovia by dostávali polovicu z tejto sumy alebo by zarábali 100-tisíc USD, kým ostatní dvojnásobok. Väčšina sa rozhodla pre menší príjem!

Pokiaľ ide o posudzovanie optimálnej dĺžky dovoleniek, veľkú úlohu hrá aj obchodná kultúra, ktorá sa diametrálne líši medzi Európou a Amerikou. Zavážia aj stereotypy o šťastí a úspechu. Zatiaľ čo v novom svete dovolenky nerozvirujú veľa prachu, v Európe ich často vnímajú ako neoddeliteľnú súčasť kvalitného života. V článku, publikovanom v talianskych novinách Il Massagero, sa uvádza, že hoci 19 percent Talianov počas dovolenky zostáva doma, až tretina z nich nie je ochotná verejne to priznať. Mnohí z nich dokonca nechávajú u susedov domácich miláčikov a chodia do solária, aby vyvolali zdanie, že niekam vycestovali.

Bolo ako bolo, priepastné rozdiely v dĺžke dovoleniek nechávajú priestor na rozličné interpretácie tohto fenoménu. Niektorí analytici dokonca cez dovolenky vysvetľujú zaostávanie starého kontinentu v ukazovateli, akým je HDP na obyvateľa. Podľa nich Európania neprodukujú viac, lebo to jednoducho nechcú! Radšej volia viac relaxu. Na druhej strane časť odborníkov zastáva názor, že ide o otázku motivácie. Vysoké európske dane z príjmu totiž pohlcujú veľkú časť nadčasových zárobkov. Naopak, zamestnanci v USA si ponechávajú väčšiu časť takto zarobených peňazí, čo ich motivuje pracovať viac.

The Economist si v tomto smere všíma, že tradične najväčší cestovatelia - Nemci si v tomto roku zarezervovali menej zahraničných zájazdov. Niekto to pripisuje útlmu tamojšej ekonomiky. Možno dokonca ide o akýsi „samomechanizmus“, ktorý sa zapína v časoch hospodárskej neistoty, a nie je vylúčené, že ak recesia bude pokračovať, väčšina Nemcov si v budúcnosti nevyčerpá celú dovolenku. „Dobrá téma pre úvahy na pláži,“ uzaviera britský týždenník.

Rastislav Boldocký