Závlahy len zmierňujú sucho

Zavlažovacie zariadenia znefunkčňuje vandalizmus a tiež rozkrádanie

Klimatické zmeny sa v posledných rokoch postarali o častejší nástup mimoriadne suchých rokov. Zvýšenú frekvenciu týchto extrémnych javov možno očakávať i v ďalších rokoch. Dlhotrvajúci vlahový deficit negatívne ovplyvňuje produkciu rastlinnej výroby a nepriaznivo vplýva na ekonomiku agropodnikateľov. Ukazuje sa, že bez účinných závlah bude riešenie zložité až nemožné. Podľa technicko-prevádzkového námestníka riaditeľa Hydromeliorácií, š. p., Ing. Jána Alenu, na Slovensku sú závlahy vybudované približne na 315-tisíc hektároch z celkovej výmery 1,469 milióna hektárov poľnohospodárskej pôdy. Vybudované sú v oblastiach, kde zrážky plne nepokrývajú vlahovú potrebu plodín, prípadne nie sú rovnomerne rozložené počas jednotlivých vegetačných období. Chýbajúcu vodu je preto potrebné rastlinám doplniť a v tom prípade hovoríme o tzv. doplnkovej závlahe. Nepriaznivé dôsledky sucha na ekonomiku agropodnikateľov majú stúpajúcu krivku. Kým v roku 1994 spôsobilo sucho škody za vyše 2 mld. korún, o rok neskoršie to bolo už o miliardu viac. V roku 1996 si sucho inkasovalo daň v objeme 4,5 mld. Sk a v roku 2000 už za viac ako 8,2 mld. Sk. Pričinením závlah sa však

rozsah škôd

v uvedenom období podarilo znížiť až o 1,5 mld. Sk ročne. Tento rok sa zatiaľ ukazuje ako druhý najsuchší za posledných sto rokov. Vysoké teploty a dlhé obdobie bez zrážok spôsobujú intenzívne presušovanie ornej vrstvy pôdy a znížil sa prístup vody k rastlinám. Na základe toho sa očakáva, že tohtoročné sucho bude mať veľmi negatívne dôsledky na úrody. Potreba a význam závlah je teda viac opodstatnená. Skúsenosti podniku Hydromeliorácie však ukazujú, že z celkovej výmery 315-tisíc hektárov závlah je v súčasnosti funkčných približne 290-tisíc hektárov a ani tie sa nevyužívajú v plnom rozsahu. Jednou z príčin je podľa Jána Alenu cena povrchovej vody, ktorú agropodnikateľ uhrádza jej správcovi. Pre tento rok platí maximálna cena povrchovej vody 1,88 Sk za kubický meter bez DPH a k tomu treba prirátať ešte cenu energie na jej odber a dopravu. Cena povrchovej vody je stanovená rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Štát prispieva agropodnikateľom na nákup povrchovej

vody a energie

pre závlahy dotáciami do výšky 70 percent nákladov. Okrem toho prispieva aj na náklady, ktoré súvisia s prevádzkou hlavných závlahových zariadení a na vlastnú prevádzku. Problémom je, že časť závlahových zariadení je znefunkčnená rozkrádaním a vandalizmom. Väčšinou sú umiestnené vo voľnej krajine a ich ochrana je spojená so zvýšenými nákladmi. Novoutvorený správca hlavných závlahových zariadení, Hydromeliorácie, š. p., chce však pomôcť postaviť sa tomuto nedocenenému odvetviu na nohy a v záujme toho pripravuje pre budúci rok systémové zmeny v oblasti opráv, údržby a prevádzky závlahových zariadení. Podľa niektorých názorov situácia dospieva do štádia, že budeme musieť zavlažovať aj kukuričné polia, ak si túto plodinu chceme uchovať. Otázkou však je, za čo by sme závlahy vybudovali.

Peter Farárik

Škody spôsobené suchom v ekonomike agropodnikateľov (mld. Sk)

1994 1996 2000 2003

Vyše 2 4,5 8,2 ?*

* Prvý polrok 2003 je považovaný za druhý najsuchší za ostatných 100 rokov

Zdroj: MP SR