Ja som hasič, kto je menej?

Čakajú na auto a rebrík tak, ako deti na sľúbené hračky

Hasičský a záchranný zbor je v súčasnosti základnou zložkou v rámci integrovaného záchranného systému. Okrem hasenia požiarov vykonáva i ďalšie činnosti súvisiace so záchranou ľudských životov a majetku pri rôznych mimoriadnych udalostiach. Ide najmä o lezeckú, potápačskú, leteckú hasičskú záchrannú službu, poskytovanie pomoci pri dopravných nehodách a záchranné práce pri povodniach. Neriešenie obmeny hasičskej techniky za uplynulých trinásť rokov vážne ohrozuje činnosť Hasičského a záchranného zboru, a tým podstatné zníženie aj úrovne vnútornej bezpečnosti štátu. Taká kritická situácia ako u nás nie je ani v jednom štáte V4. V týchto krajinách v predchádzajúcich 5 až 10 rokoch investovali značné finančné prostriedky do obnovy zastaranej a morálne opotrebovanej hasičskej techniky. V prípade straty akcieschopnosti Hasičského a záchranného zboru z dôvodu zastaranej techniky môže dôjsť k priamemu ohrozeniu životov a majetku občanov v Slovenskej republike a môže tiež odradiť zahraničných investorov v podnikaní na našom území z dôvodu nedostatočnej ochrany ich majetku pred požiarmi a inými mimoriadnymi udalosťami.

Po Bratislave ani druhé najväčšie slovenské mesto Košice sa nemôže pochváliť lichotivou situáciou z hľadiska vybavenia požiarnou technikou. Skôr naopak. Na štyri okresy, na ktoré je rozdelené mesto, musia hasiči, patriaci pod Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru, vystačiť s dvoma 20-ročnými rebríkmi, z ktorých je jeden v meste a druhý v mestskej časti Šaca. Okrem toho, že tieto 30-metrové zariadenia sú zastarané, ešte na podvozkoch IFA bývalej východonemeckej výroby, sú s nimi už problémy. Hasiči pri výjazdoch

často tŕpnu,

či sa s nimi vôbec dostanú na miesto určenia a či sa budú dať vysunúť po ôsme poschodie. Košice majú síce jednu ďalšiu plošinu Bronto Skylift s 50 metrov dlhým rebríkom, s ňou sa však v meste, najmä na sídliskách s ulicami preplnenými autami, ťažko dostanú k miestu požiaru. Košice by mali byť vybavené veľmi kvalitnou výškovou technikou, zdôraznili ešte na jarnom stretnutí s novinármi tamojší hasiči. Ako sme zisťovali, súčasný stav nie je odvtedy lepší. Ich vozový park pozostáva z vyše štyridsiatich vozidiel, z ktorých je asi polovica zásahových. Ale ako nám tvrdili, vychádzať do terénu so staršími než 20-ročnými vozmi, okrem jednej „mladšej“ Tatry 815, je riziko. Mesto by potrebovalo aspoň jedno hasičské vozidlo strednej triedy i veľkosti, s ktorým by mohli prechádzať po sídliskách, to znamená, dostať sa k prípadnému požiaru aj po autami zaplnených cestách. Nič im neostáva, iba veriť, že niekedy prisľúbené peniaze na obnovu techniky dostanú a do konca roka 2004 budú mať na nové

hasičské auto

strednej triedy i rebrík s podvozkom. Niekdajšia básnická slovná hračka - Ja som baník, kto je viac - by sa dala parafrázovať opačne - Kto je menej, ako hasič? Súčasné nároky kladené na novoprijatých hasičov (maturita, zdravotná spôsobilosť, fyzická zdatnosť) a na druhej strane platové ponuky, sú v takom diametrálnom protiklade, že si chlapi hľadajú menej náročné a lepšie platené zamestnanie. Zo situácie vyplýva, že na okresnom riaditeľstve v Košiciach sa už rok nedarí obsadiť päť funkčných miest. Ľahko vedia porovnávať a vyrátať výhody napríklad členov ozbrojených zložiek. Tí síce taktiež nemajú ľahké povolanie, ale už v zrelom veku môžu byť v dôchodku so slušným odstupným a ďalším zabezpečením. Hasiči napríklad i vo veku blízkom normálnemu dôchodkovému musia

vyliezť na rebrík

a dostať ohrozeného do bezpečia a prežívať denne stresy z ostrého nasadenia. O trinástom či štrnástom plate pre nich sa cudne mlčí. Od úletu včiel vari až po ekologické, cestné či iné havárie, všade volajú hasičov. Bolo by preto dobré, keby na nich tak často mysleli i vtedy, keď sa delia financie.

Vybavenosť požiarnou technikou v okresoch Zvolen, Krupina a Detva je na priemere celého Banskobystrického kraja, povedal nám riaditeľ Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru vo Zvolene pplk. Ing. Kvetoslav Cesnak. Vo Zvolene zo štyroch základných zásahových vozidiel sú momentálne prevádzkyschopné len dve. K obnove tejto techniky v podstate nedochádzalo a výsledkom je ich vyšší vek, vyššia poruchovosť, a tým aj väčšie prevádzkové náklady. Všetko je podľa neho len a len o peniazoch, ktorých nie je dostatok ani pri nákupe osobných ochranných prostriedkov. Vďaka mimorozpočtovým zdrojom, konkrétne z poisťovní, možno však v tomto regióne priaznivejšie hodnotiť situáciu vo vybavenosti záchrannej služby. Českým a maďarským hasičom môžu však naši požiarnici technické vybavenie pre potreby zásahov zatiaľ len závidieť.

(tu, lak, pf)