LEGALIZOVAŤ NELEGÁLNE

Už tretí týždeň sa venujeme na stránkach Hospodárskeho denníka problému úplatkov a korupcie v zdravotníctve. K týmto negatívnym javom sa väčšinou vyjadrovali riaditelia zdravotníckych zariadení i odborníci z medicínskeho terénu, priniesli sme tiež postoje predstaviteľov stavovských organizácií v rezorte. Do dnešného dňa mlčia riadiaci pracovníci z veľkých bratislavských nemocníc, hoci práve prípad v jednej z nich, keď zapísanie staršieho pacienta do operačného poradovníka viazali na sumu 10 000 korún, bol inšpiráciou na rozobratie tejto problematiky z viacerých zorných uhlov. Dnes sa k spomínanej téme vyjadruje prof. MUDr. Zoltán Mikeš, DrSc., prednosta Kliniky geriatrie LFUK a FNsP akademika Dérera v Bratislave.

V otázke položenej v súvislosti s vyjadrením ministra zdravotníctva, ktorý nedávno priznal „taxy“ za zdravotnícke výkony mimo oficiálneho režimu zdravotného poistenia, sme sa spýtali na rozsah a objem tohto javu... Prof. MUDr. Z. Mikeš uviedol, že rozsah korupcie v zdravotníctve nevie posúdiť, ale myslí si, že je asi menšia ako v iných odvetviach spoločnosti. Chceli sme tiež vedieť, či je za „legalizáciu“ tohto negatívneho javu, ale aj to, ako vlastne hodnotí lekársky stav a zdravotníckych pracovníkov vôbec z hľadiska tohto problému... Prednosta Kliniky geriatrie reagoval nasledujúco: „Odpovedám otázkou: Možno legalizovať nelegálne? V právnom štáte asi nie. Osobne tento jav odsudzujem. Čo sa týka hodnotenia lekárov a lekárskeho stavu - i keď sú nedostatky (čo nie je iba špecifikum zdravotníctva), som hlboko presvedčený, že zdravotníci dávajú spoločnosti mnohonásobne viac, ako od spoločnosti dostávajú (mám na mysli legálnu „podporu“ zo strany spoločnosti). Odborne sú naši lekári na úrovni porovnateľnej so zahraničím.“ Osobitne bola zaujímavá odpoveď na tretiu otázku, v ktorej sme sa otvorene zaujímali o to, prečo stavovské organizácie a zodpovední v zdravotníckych zariadeniach nekonajú proti takejto činnosti? Veď je to z hľadiska pacientov, ale aj neúplatných zdravotníckych pracovníkov nielen nekorektné, ale doslova „chrapúnske“? K činnosti ( resp. nečinnosti) stavovských organizácií nám pán profesor poradil, že otázku treba postaviť ich predstaviteľom. Okrem vyberania povinného členského sú vraj nečinné aj pri ochrane záujmov zdravotníkov... V súvislosti s hospodárením na pracovisku a či je pod tlakom lobistických štruktúr pri nákupe zdravotníckeho materiálu a techniky sme dostali vysvetlenie, že nákupy techniky, liekov, materiálu realizuje vedenie zdravotníckeho zariadenia. „Na mňa vyvíjať nátlak by bolo zbytočné,“ uviedol pán prednosta...

Ak zverejňujeme len jedno stanovisko, zvyčajne na tomto mieste s citovaním respondentov končím. Obmedzím sa na konštatovanie, že ďalšie odpovede budeme postupne uverejňovať v našom denníku, zverejníme však aj tých, ktorí sa odmietnu vyjadriť a o postoj k problému požiadame aj ministra zdravotníctva. Dnes to bude trochu inak. Prednosta Geriatrickej kliniky totiž zakončil svoju elektronickú poštu netradične, napísal mi: „Záverom dovoľte niekoľko otázok mne: Aký je Váš názor na platy zdravotníkov? Je morálne zo strany spoločnosti držať platy zdravotníkov pod celoštátnym priemerom? Je morálne, ak ťbodovníkŤ za vyšetrenie u lekára stanovuje cenu, ktorú lekár zaplatí pri strihaní vlasov? (O iných profesiách, napr. maliaroch, ani nehovorím). Ak mi neodpoviete, nezverejním Vaše meno (nemám kde). Váš názor by ma však skutočne zaujímal. Využívam túto príležitosť, aby som sa Vám poďakoval za Váš dlhodobý úprimný záujem o problémy zdravotníctva. S úctou: Prof. MUDr. Zoltán Mikeš, DrSc..“

Vysoko si cením tento otvorený postoj a pokúsim sa odpovedať. A verím, že začiatok dialógu k problémom v rezorte bude inšpiráciou aj pre ďalšie vyjadrenia odborníkov z terénu. Takže k prvej otázke: Súhlasím so všetkými znalými veci, že ide o tvrdú prácu, ktorá nie je jednoduchá a ani diplom absolventa Lekárskej fakulty nespadne nikomu z neba. Pracovníkov v rezorte zdravotníctva, no najmä lekárov považujem u nás za nedocenených ekonomicky i morálne. Je podľa mňa výsmechom systému hraničiacim s drzosťou, ak odborníci a medicínski špecialisti zarábajú štvrtinu príjmu rezačov kobercov, murárov a natieračov, o trhovkyniach ani nehovoriac. Zaslúžené peniaze by bolo treba žiadať z riadiacej sféry, tá má však o riešení problému svoju predstavu. Je evidentné, kam sme sa to až dostali... Ale aj tak si myslím, že nie je možné viazať zaradenie pacienta do operačného programu na zaplatenie určitej sumy mimo zdravotného poistenia... V súvislosti s bodovníkom i cenotvorbou v zdravotníctve si myslím, že sú veľkou časťou zodpovední za súčasnú úroveň nášho zdravotníctva i s tými, čo ich vytvorili a dosiaľ nezmenili... Čo však s krajinou, v ktorej majú adepti na ministra najlepšie plány na vyriešenie problémov hlavne pred

A ešte jedna poznámka. Dostali sme pripomienky vzhľadom na načasovanie nášho rozbehnutého seriálu. Vraj sme ho neodštartovali práve v najvhodnejšej chvíli - terén má vraj teraz úplne iné starosti, aspoň v niektorých oblastiach. Pacientom a zdravotníkom predávajú nad hlavami budovy, v ktorých sa liečia a pracujú... Sme otvorení i diskusii na túto tému. Konkrétne vyjadrenia k týmto problémom sú vítané.

Ľudmila Koníková