Opravovali by, ale nemôžu

Nebyť poruchovej „socialistickej“ techniky, nemali by takmer nič

Vláda reaguje na problémy hasičov iba vtedy, ak sa stane nejaká mimoriadna udalosť. Napríklad požiar v Slovenskom raji pred tromi rokmi alebo nedávno v Štúrove. V prvom prípade exekutíva uvoľnila pre potreby hasičov 52 mil. Sk na kúpu šiestich cisterien na hasenie lesných požiarov, z ktorých jedna pripadla Spišskej Novej Vsi a druhá Popradu. Bola to však slabá náplasť, lebo okrem toho od roku 1989 sa dosiaľ nenakúpili žiadne nové cisterny alebo technika na vyslobodzovanie osôb z vyšších podlaží a vybavenie ešte z predošlého režimu dožíva. Riaditeľ Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach plk. Ján Barilla vidí pôvod nevýhodného postavenia hasičov v tom, že dlho ich priraďovali k úradníkom. V prípade zásahovej techniky priemerný vek cisterien je 23,5 roka, ale majú aj takmer 30-ročnú, najmladšie sú 12- až 14-ročné. Technika na záchranu ľudí z vyšších poschodí má tak isto v priemere nad 22 rokov. V správe predkladanej do vlády v júli sa poukázalo aj na stav tejto techniky v ďalších štátoch. Napríklad v Nemecku priemerný vek cisterien dosahuje 15, vo Veľkej Británii 14, vo Švédsku 12 a v Belgicku 10 rokov. Nemecká vyslobodzovacia technika má v priemere 15, vo Veľkej Británii 18, vo Švédsku 12 a v Belgicku 10 rokov. V Košickom kraji je takmer 70 kusov rôzneho druhu základnej techniky. Zásahových špeciálnych automobilov, medzi ktoré sa radia aj požiarne

plošiny a rebríky,

je 18, z nich dva sú určené na ekologické havárie. Kraj má ďalej 14 druhov techniky určenej na záchranu na cestách, hovorí Ján Barilla a dodáva, že na počet ich nie je málo. Problém je však vo veku zariadení, z ktorých je už niekoľko odstavených pre nedostatok náhradných dielcov. Už nepomôže ani zručnosť hasičov, ktorí dokážu zdolať aj stredné opravy. Táto technika nie je sériová a neexistuje na ňu servis. Hasičský a záchranný zbor, ktorý v Košickom kraji existuje v takomto systéme už druhý rok, by dokázal z prideleného rozpočtu ako-tak vyžiť, keby balík peňazí sledoval aj inflačný trend a zvyšovanie vstupov. To sa však nedeje, okrem toho sa v zákone posunula platnosť ustanovení, týkajúcich sa zvýšenia hodnostného a priznanie trinásteho a štrnásteho platu. V EÚ je mzda hasiča 1,5 -násobkom priemerného platu v hospodárstve a napríklad v Česku je nástupný plat hasičov dvojnásobný oproti nášmu. Okrem toho Praha nedávno schválila zvýšenie ich odmeňovania o 30 %. Potešilo by nás, keby sme sa k susedom mohli aspoň priblížiť, zdôrazňuje Ján Barilla. Dôveryhodnosť slovenských hasičov je okolo 90 %, aj preto by si zaslúžili lepšie podmienky. Kraj by potreboval na obnovu techniky asi 60 až 70 mil. Sk ročne na najbližších päť rokov. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru Topoľčany pôsobí v druhom najmenšom okrese v rámci Nitrianskeho kraja, pričom v súčasnosti je v ňom zamestnaných 38 pracovníkov. Podľa riaditeľa pplk. Ľubomíra Geru je situácia veľmi zložitá. „Patrím medzi tých, ktorí reálne hodnotia a zvažujú možnosti. Faktom je, že v súčasnosti máme na výjazdy k požiarom prevádzkyschopné dve vozidlá - tatrovku a liazku. Tri ďalšie nám stoja, pretože

niet na opravu

jedného z nich tridsaťtisíc korún.“ Od roku 1988 nedostali pre okres ani jedno zásahové vozidlo. Výnimkou je mercedes, ktorý však slúži na výjazdy k dopravným nehodám. „Najviac nás tlačia cisternové striekačky CAS: do okresu by sme urgentne potrebovali jedno vozidlo, ktoré stojí okolo 10 až 11 miliónov korún a jednu výškovú techniku. Jednou z chýb, ktoré sa robia, je skutočnosť, že sa kúpia drahé zahraničné vozidlá, pritom by nám stačili aj tie na tatrováckych podvozkoch. V rámci výškovej techniky máme 27,5 roka starú požiarnu plošinu. Raz funguje, inokedy nie...“ Medzi ďalšie problémy patrí skutočnosť, že nemôžu disponovať bežnými výdavkami podľa svojich potrieb. „Chlapi by boli schopní zabezpečiť menšie opravy aj sami, nemôžeme však nakupovať súčiastky a náš nadriadený orgán musí schvaľovať, či môžeme dať vozidlo do opravy alebo nie. Dopredu však chce vedieť, koľko bude oprava stáť. V tomto roku sme tak neopravili ani jedno vozidlo. Približne pred mesiacom sme šli na výjazd k požiaru lesa v Zlatých Moravciach, smerom na Skýcov. V kopcoch nám vypovedalo vozidlo, vôbec sme nepomohli,“ dodal Ľ. Gera. Zaujímali sme sa aj o situáciu v niektorých popredných firmách. Napríklad v U. S. Steel Košice je vybavenie hasičov vozidlami na dobrej úrovni, hlavne

zásluhou údržby,

ale tiež investícií do techniky. Vozidlový park má 20 automobilov, z ktorých je 6 zásahových. Dva z nich sú v ustavičnej pohotovosti. Špičkové svetové parametre má vybavenie meracou technikou. Ide o analyzátory plynov (CO, výbušné plyny) a iných látok používaných pri výrobe, pričom každý hasič má osobný analyzátor. Okrem detekčnej techniky je vo výbornom stave aj spojovacia. V U. S. Steel hasičská služba plní zároveň úlohu rýchlej záchrannej služby. K dispozícii je lekár a zdravotná sestra spolu s dvoma špeciálne vyškolenými hasičmi. Výcvik hasičov je náročný a v košickej oceliarni ho vzhľadom na charakter stavieb rozšírili aj na lezecké práce pomocou lán.

(lak, zp, tu)