Pripravené na zodpovednosť?

Slovenské banky sú v zavádzaní čipovej technológie pozadu

Nedávno sme sa v Hospodárskom denníku venovali problematike čipovej technológie. Poukázali sme na výhody a potenciál čipu z hľadiska platobného styku. Čipové karty alebo tiež smart cards (inteligentné karty) znamenajú výrazný posun vpred tak v oblasti bezpečnosti, multifunkčnosti využitia, ako aj zjednodušenia platobnej transakcie a zníženia nákladov s ňou spojených.

Za konštatovaním, že ide o efektívnejšiu alternatívu v porovnaní s magnetickými prúžkami svedčí fakt, že mnohých krajinách sa migračný proces na čipové karty nachádza už v pokročilom štádiu. Avšak rozdiel medzi jednotlivými regiónmi je v tomto smere veľmi výrazný a mnoho krajín sa na prechod ešte iba pripravuje.

Pripomeňme si, že hlavným dôvodom aplikácie čipov na platobné karty je bezpečnosť, ktorú zaručujú. Hlavné kartové spoločnosti sa teda logicky usilujú o čo najskorší termín nahradenia staršej technológie, ktorá využíva magnetický prúžok. Prvým januárom 2005 vstupuje v tejto súvislosti do platnosti tzv. Liability Shift. Ide o presun zodpovednosti za škody spôsobené podvodmi s platobnými kartami. Ak dôjde k zneužitiu karty a nebola použitá čipová technológia, vydavateľ kariet, resp. predajca nesie za to v prípade, ak sa im nepodarí jednoznačne dokázať, že by bol podvod realizovateľný aj pri použití nového typu kariet, plnú zodpovednosť. V tejto súvislosti teda prechádza na plecia bankových domov ako vydavateľov platobných kariet značná zodpovednosť, a tak nás zaujímalo, ako sú na tento termín pripravené.

Až na budúci rok

Migračný proces na nový štandard je na Slovensku zatiaľ takpovediac v plienkach. Zdá sa, že slovenské banky postupujú relatívne nekoordinovane. Slovenská sporiteľňa (SLSP) začala využívať novú technológiu pomerne zavčasu a v súčasnosti je na tom z tohto hľadiska zo slovenských bánk najlepšie. Promptne (na slovenské pomery) prispôsobila novej platforme svoju sieť POS terminálov a bankomatov a takmer 50 % kariet vydaných touto bankou v prvom polroku 2003 malo zabudovaný čip. V júni tohto roku prišla na trh s čipovou kartou v novom štandarde EMV ČSOB. V prípade mnohých peňažných domov prebieha iba prípravná fáza migračného procesu. Poľa hovorcu OTP Banky Slovensko, a. s., tento bankový ústav sleduje vývoj v oblasti čipových kariet na Slovensku a tiež požiadavky kartových spoločností na zavedenie technológie a príprave svojich zariadení, t. j. bankomatov a POS terminálov na túto rozsiahlu zmenu sa bude venovať predovšetkým v roku 2004. Podobnú odpoveď sme dostali aj z UniBanky.

Za ťažko zdolateľnú prekážku považujú banky vysoké náklady potrebné na prípravu infraštruktúry umožňujúcej akceptáciu čipových kariet. Súčasnú sieť zariadení (POS terminály a bankomaty) treba prebudovať a prispôsobiť na prijímanie hybridných kariet, t. j. kariet obsahujúcich čip, ako aj magnetický pásik.

Bez časového plánu

Väčšina bankových domov nemá v tejto súvislosti vypracovaný ani presný časový harmonogram. Ľuboš Kováčik s UniBanky si nemyslí, že z hľadiska nákladov, ktoré sú spojené s implementáciou novej technológie a efektívnosti spôsobu využitia možností, ktoré ponúka, nenastal ten správny čas, aby sa banka problematike venovala naplno a väčšiu pozornosť bude problematike venovať až v nasledujúcom roku. HVB Bank zatiaľ iba vedie dialóg s ostatnými finančnými inštitúciami a dcérskymi bankami HVB Group o koncernovom zavedení nového štandardu aj na Slovensku a konkrétny časový plán pre zavedenie ešte nie je stanovený. „VÚB postupne migruje na čip v súčinnosti s kartovými asociáciami, pričom je predpoklad, že v roku 2005 bude už väčšina zariadení akceptovať čipové karty a časť portfólia kariet bude v uvedenom termíne už okrem magnetického prúžku obsahovať aj čip,“ vyjadrila sa hovorkyňa VÚB Silvia Nosálová.

Ak sa väčšina slovenských bánk chce pustiť do zabezpečovania prechodu na inteligentné karty, respektíve do ich masového vydávania až v budúcom roku, je isté, že stanovený termín nestihnú a vystavia sa tak riziku vyplývajúceho z Liability Shift.

Môže narásť

Zdá sa teda, že slovenské banky si z prebratia zodpovednosti nerobia zatiaľ príliš ťažkú hlavu. A na prvý pohľad sa im niet veľmi prečo čudovať. Štatistiky celkom jasne hovoria, že situácia s podvodmi s platobnými kartami nie je na Slovensku v porovnaní s inými regiónmi vôbec tragická, skôr naopak. Je to zrejme predovšetkým dôsledok pomerne slabého rozšírenia embosovaných platobných kariet, ktorých zneužitie je oveľa jednoduchšie. Avšak práve regióny ohrozované organizovanými skupinami živiacimi sa týmto druhom podvodov, prijímajú potrebné opatrenia a skorá implementácia čipovej technológie bude znamenať červenú pre týchto kriminálnikov. Tí však „bez práce“ zrejme nebudú chcieť ostať a pravdepodobnosť, že by sa začali živiť poctivou prácou, je tiež mizivá. Logickým krokom teda bude presmerovanie ich záujmu na krajiny, ktoré im ponúkajú ešte aký-taký priestor na realizáciu, teda do krajín, kde bezpečná čipová technológia nestihne zmariť ich plány. Napriek tomu môže podľa Ľuboša Kováčika z UniBanky presun kartových podvodov zasiahnuť našu krajinu iba okrajovo. Ako spôsob obhajoby využívajú banky skutočnosť, že v priebehu niekoľkých rokov budú vydávané tzv. hybridné platobné karty, obsahujúce tak čip, ako aj menej bezpečný magnetický prúžok, čo môže podľa nich viesť aj naďalej k zneužívaniu. Ako povedal Norbert Lazar z OTP Banky, zavedenie čipovej technológie ako vyššieho stupňa bezpečnosti sa plne prejaví až jej používaním na všetkých akceptačných miestach vo svete. Tu je však potrebné podotknúť, že zariadenie prispôsobené na prijímanie čipu dá pri manipulácii s hybridnou kartou prednosť tomuto spojeniu pred využitím magnetického prúžku. A prechod na čipovú technológiu neznamená iba masové vydávanie čipových kariet, ale v prvom rade prispôsobenie zariadení na ich prijímanie a práve dĺžka trvania tohto procesu determinuje celkový výsledok.

Ľubica Martauzová