Aj bohatí dnes žijú na dlh

Najvyspelejšie krajiny čelia rastúcim rozpočtovým deficitom

„Predpokladajme, že by vlády bohatých krajín v roku 2000 avizovali, že plánujú siahnuť za pôžičkami a vytlačiť súhrnný rozpočtový deficit na 4 percentá z HDP do roku 2003. Dlhopisové trhy by nestíhali,“ píše britský denník The Economist a dodáva, že presne to sa stalo. Pomer dlhu bohatých krajín k HDP podľa všetkého dosiahne až 80 percent, čo je dvojnásobok v porovnaní s rokom 1980.

Ešte pred tromi rokmi takmer dve tretiny členských krajín OECD hospodárilo z rozpočtovými prebytkami, dnes je väčšina v červených číslach. Začiatkom roka OECD odhadovala kombinovaný rozpočtový deficit na rok 2003 vo výške 3,6 percenta z HDP. Vzhľadom na slabší než očakávaný ekonomický rast v týchto dňoch poopravila odhad na 4 až 4,5 percenta. Je to síce stále menej ako historický rekord z roku 1993 (5,2 percenta), no určite je to dôvod na zamyslenie sa.

Hlavným vinníkom sú, ako to obyčajne v takýchto prípadoch býva, Spojené štáty americké. Podľa odhadov MMF ich rozpočtový deficit by tohto roku mohol dosiahnuť 6 percent z HDP. Časť manka sa dá pripísať spomaleniu hospodárskeho rastu a s ním súvisiacimi nižšími daňovými príjmami. No deficit je v prvom rade dôsledkom najväčších fiškálnych stimulov za celé desaťročia - či už ide o zvýšenie výdavkov (najmä vojenských) alebo Bushov rozsiahly balík krátenia daní.

Na druhej strane deficity najväčších európskych krajín, ktoré tiež „poriadne zabrali“, súvisia najmä s nepriaznivým vývojom ekonomík. Ako je známe, Francúzsko a Nemecko vlani nedodržali pravidlá Paktu stability a rastu Európskej únie o maximálnom trojpercentnom rozpočtovom deficite. MMF práve zverejnil odhad, že Berlín aj v rokoch 2003 a 2004 bude mať deficit na úrovni okolo 4 percent HDP, takže mu bude hroziť vysoká pokuta. Do červených čísel skĺzla aj Veľká Británia, keď ešte v roku 2000 zaznamenala prebytok 3 percentá z HDP, dnes je z toho už takmer trojpercentný deficit. Celkové vyhliadky pre členov OECD tiež nie sú práve najružovejšie. Ak by ich priemerný hospodársky rast počas nasledujúcich rokov bol okolo troch percent a ak by nedošlo k dramatickejším zmenám vo fiškálnej politike, ich súhrnný dlh by sa vyšplhal na 86 percent z HDP.

Podľa týždenníka The Economist však nie je všetko také čierne, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať. S výnimkou Japonska je totiž málo pravdepodobné, že sa verejný dlh vymkne spod kontroly. Ak by sa dokonca aj naplnili spomínané predpovede na rok 2008, pomer dlhu k HDP v eurozóne a v USA neprekročí maximá z deväťdesiatych rokov. Iná situácia je v Japonsku, kde by v roku 2008 verejný dlh mohol dosiahnuť takmer 200 percent z HDP. No ani v prípade Tokia The Economist neodporúča výraznejšie zvyšovanie daní a krátenie výdavkov, kým nedôjde k oživeniu hospodárskeho rastu.

Rastislav Boldocký