Obrátia sa úľavy proti nám?

Európskej únii sa nepáči podpora zahraničných investorov

Kandidátske krajiny budú mať možno po vstupe do Európskej únie problémy so štátnou pomocou, ktorú poskytli niektorým firmám, aby prilákali zahraničných investorov. Týka sa to predovšetkým výdavkov na reštrukturalizáciu bánk a oceliarskeho sektora. Kým v minulom období daňové prázdniny a ďalšie výhody pôsobili ako motivačné faktory, pre ktoré si spoločnosti zo zahraničia vyberali danú krajinu, po vstupe do EÚ sa táto pomoc môže obrátiť proti nim samým.

Výnimku netvorí ani Slovensko. To poskytlo na reštrukturalizáciu bankového sektora viac ako 100 mld. Sk. Daňové úľavy dostalo aj niekoľko zahraničných investorov, medzi nimi U. S. Steel (na snímke), Volkswagen či americký producent konektorov Molex. V prípade prvých dvoch spoločností prebiehali s Európskou úniou minulý rok náročné predvstupové rokovania, kde sa podarilo dosiahnuť dohodu. Volkswagen môže podľa ČTK do roku 2008 získať štátnu pomoc neprevyšujúcu 30 % z investícií a U. S. Steel budú mať úľavu z dane z príjmu do výšky 500 mil. USD za predpokladu, že nebudú medziročne zvyšovať výrobu plochých valcovaných plechov o viac ako 3 % a export do EÚ o viac ako 2 %.

Konkurenčná sťažnosť

Na košickú spoločnosť sa však nedávno v britskom denníku Financial Times sťažoval aj Guy Dollé, výkonný šéf konkurenčnej luxemburskej spoločnosti Arcelor. Ten tvrdí, že produkcia sa zvyšuje rýchlejšie, ako bolo dohodnuté. U. S. Steel sa bránia, že obmedzenie má platiť až po vstupe do EÚ.

Podobné problémy má aj Česká republika, ktorá pomohla svojmu bankovému sektoru sumou viac ako 100 mld. Kč. Európska komisia už prešetruje prípady Českej sporiteľne, Komerčnej banky, IPB, Agrobanky a ďalších menších bánk. V prípade, že sa oprávnenosť podpory nepreukáže, banky budú možno musieť peniaze vrátiť. Podľa českých Lidových novín štát túto otázku pri rokovaniach s EÚ podcenil.

Okrem priamej pomoci, keď štát vloží peniaze do spoločnosti, majú vlády viaceré ďalšie nástroje na podporu konkrétnej spoločnosti. Patrí medzi ne napríklad poskytovanie úverov či preberanie záruk za problémové firmy. V prípade oceliarskeho priemyslu má EÚ dlhodobé spory aj so Spojenými štátmi, ktoré kritizuje za zavedenie dovozných ciel na niektoré produkty. Svetová obchodná organizácia (WTO) nedávno rozhodla o ich neoprávnenosti, avšak USA sa ešte plánujú odvolať.

Nejde príkladom

Napriek tomu, že Európska únia kritizuje podporu v kandidátskych krajinách, ani ona sama nejde budúcim členom vždy príkladom. EÚ poskytuje masívne dotácie predovšetkým poľnohospodárskemu sektoru, a to aj napriek početným výhradám množstva svetových krajín. Agrodotácie každý rok pohlcujú až polovicu rozpočtu spoločenstva. Navyše okrem priamej podpory na výrobu sú farmári podporovaní aj cez exportné subvencie a obmedzenia na dovoz z nečlenských krajín EÚ.

Okrem toho pomoc štátnym podnikom existuje aj v jednotlivých členských krajinách. Európska komisia si napríklad vzala na mušku konanie francúzskej vlády, ktorá pomohla štátnej spoločnosti France Telecom pri splácaní dlhov sumou do 9 mld. EUR. Aj ďalšie dva prípady sa týkajú Francúzska. To totiž odmietlo ukončiť neobmedzené štátne záruky v elektrárenskom gigante Eléctricité de France. Paríž sa bránil tým, že záruky za štátnu pomoc nepovažuje. Najnovšie ide o strojársku firmu Alstom. Tá v minulom roku dosiahla rekordnú stratu 1,5 mld. EUR a vyzerá to s ňou zle-nedobre. Aj tu sa však francúzska vláda rozhodla zhostiť úlohy posledného záchrancu a sumou 300 mil. EUR sa má podieľať na zvyšovaní kapitálu. Európska komisia sa poponáhľala s varovaním, že by mohlo ísť o nedovolenú pomoc. V takom prípade by ju mohla zablokovať.

Michal Mušák