|
|||||||||||||||||
Streda 27.Augusta 2003 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Už aj bez základnej hygienyNemocnice a školy nemajú prostriedky na ničenie hlodavcov a hmyzu V minulosti bývali prázdninové mesiace, teda júl a august obdobím, keď sa v školách zabezpečovala dezinsekcia priestorov, aby žiaci v septembri mohli prísť do hygienicky neškodných a bezpečných učební. Tieto práce by sa mali vykonávať v preventívnom režime. Ako sme sa dozvedeli od predstaviteľa jednej z firiem, ktorá zabezpečuje deratizačné, dezinsekčné a ďalšie podobné služby, dnes to už neplatí, azda len s výnimkou lepších hotelov alebo niektorých ústredných orgánov štátnej správy. V školách len vtedy, keď je v nich už spozorovaný výskyt švábov a ďalšej hávede. Aj v objektoch, kde sú neraz stovky detí, sa situácia len hasí, no prevencia sa vytratila. Na zdravie a ochranu populácie v takýchto prípadoch nie sú spravidla peniaze. Podobne priam katastrofálna situácia je aj v nemocniciach. Dnes bojujú o to, aby dokázali na akej-takej úrovni udržať lokálnu dezinsekciu. Teda v operačných miestnostiach alebo v iných vybraných priestoroch. Je to alarmujúce, lebo na jednom kúsku budovy je to takmer zbytočné. Ide o krátkodobý efekt, ak sa len takto lokálne zakročí proti cinantropnému hmyzu (šváby, rus domový, faraónske mravce atď.), ktorý je známy svojou veľkou migráciou. Je zbytočné vyčistiť operačnú miestnosť, keď má budova napríklad jedenásť poschodí. Pri dezinsekcii platí zásada, že očistnú akciu treba urobiť v celom objekte. Školy aj nemocnice tieto hygienické opatrenia vynechávajú z dôvodu redukcie finančných prostriedkov. Podľa našich informácií tieto inštitúcie takéto služby buď neobjednávajú, alebo nezaplatia za ne aj celý rok a následne nemajú na ďalšiu deratizáciu a vynechajú ju. Nedostatok financií je však v niektorých prípadoch len výhovorka. Sú zariadenia, kde dokážu zorganizovať tieto základné hygienické služby, ktoré sú z epidemiologického hľadiska preventívnym zásahom. V niektorých častiach našich miest niečo urobia, ale v iných na to nemajú. Dezinfekciu si zdravotnícke zariadenia z povinnosti a zo zákona robia samy a priebežne. Nanajvýš sú spojené s upratovačskou službou. Ochrana pred choroboplodnými zárodkami je tak zrejme zabezpečená. Ale môže ich prenášať aj hmyz. Obidve tieto činnosti by mali byť zviazané. Napríklad v Štátnej nemocnici v Bratislave dezinsekciu kedysi robili každých šesť týždňov a dnes údajne ani dvakrát do roka. V nemocnici v Ružinove ju urobia tiež len občas, aj to nie všade, len v kuchynkách a vybraných priestoroch. Príkladom je vyjadrenie lekára ortopédie v jednej nemenovanej nemocnici, ktorý hovoril, ako im po šatni a izbe lekárov behajú mravce. O odpoveď na otázky súvisiace s touto problematikou sme požiadali ministerstvá školstva a zdravotníctva. Vladimír Turanský |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |