Budeme bohatí ujkovia?

Pobaltie a stredná Európa poskytovateľmi rozvojovej pomoci

Priemerní obyvatelia strednej a východnej Európy seba možno nevnímajú ako bohatých a šťastných, no ich krajiny sa pomaly, ale isto zaraďujú do skupín s takýmito prívlastkami. Najprv to bol vstup do OECD, označovanej aj ako „klub najbohatších“, teraz prichádza aj zásadná zmena v otázke rozvojovej pomoci. Prestávame ju absorbovať a začíname poskytovať, čo by malo byť jasným svedectvom našej hospodárskej vyspelosti.

K zmenám prichádza v tokoch tak súkromnej, ako aj oficiálnej pomoci. Pravdepodobnejšie najvplyvnejší súkromný darca v strednej Európe George Soros síce zatiaľ nezatvára tunajšie pobočky svojho Inštitútu pre otvorenú spoločnosť, no znižuje výdavky z vlaňajších 32 miliónov USD na tohtoročných 10 miliónov, uvádza britský týždenník The Economist. Ešte veľavravnejšia situácia je pokiaľ ide o oficiálnych poskytovateľov pomoci, ako je EÚ, americká vláda, Svetová banka, MMF či Rozvojový program OSN (UNDP), ktoré od roku 1990 regiónu poskytli okolo 18 miliárd USD. Dnes sa krajiny nášho regiónu však stávajú čistými prispievateľmi do UNDP (prvým sa stalo Slovinsko ešte v roku 1997). Tiež sa im postupne darí likvidovať dlhy voči MMF, Spojené štáty zasa otvorene vyhlasujú, že stredná Európa a Pobaltie nepotrebujú rozvojovú pomoc.

Výnimkou v tomto smere je Európska únia, keďže všetky tieto krajiny čerpajú z bruselských fondov predstupovú pomoc a zároveň sa pripravujú na absorbovanie štrukturálnej pomoci a agrárnych dotácií po vstupe do EÚ. Pravda, spolu s touto pomocou prídu aj záväzky vo forme pravidelných príspevkov do rozpočtu únie. Ale odhliadnuc od týchto vnútorných peňažných tokov v EÚ, nové členské krajiny by v súlade s politikou Bruselu mali z vlastných vreciek vyčleňovať osobitné prostriedky aj na rozvojovú pomoc. Do roku 2006 by tak každý člen EÚ mal na tento účel dávať minimálne 0,39 percenta z HDP. Pre Pobaltie a strednú Európu to vôbec nebude jednoduchá úloha. V súčasnosti je v tomto smere najštedrejšia Česká republika s rozvojovou pomocou na úrovni len 0,1 percenta HDP. Problémom by však nemalo byť len nájsť v rozpočtoch tieto prostriedky, ale vzhľadom na nedostatok infraštruktúry a skúseností ich aj efektívne využiť. Podľa týždenníka The Economist v tomto smere určite bude nápomocná UNDP.

Kam by pomoc mala ísť? UNDP sa domnieva, že do susedstva, keďže stabilita v okolitých regiónoch by nám mala prospieť. Spomína sa tak Balkán, Ukrajina a Moldavsko, kaukazský región či Stredná Ázia. Pokiaľ ide o Slovensko, v návrhu strednodobej koncepcie oficiálnej rozvojovej pomoci na roky 2003 až 2008 sa uvádza, že rozvojová pomoc sa v najbližších rokoch prioritne sústredí na Srbsko a Čiernu Horu (SČH), a na ďalšiu jednu až dve krajiny. V zozname štátov pre možné projekty je zaradený aj Afganistan, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kazachstan, Keňa, Kirgizsko, Macedónsko, Mongolsko, Mozambik, Sudán, Tadžikistan a Uzbekistan. So SČH podpíše Slovensko v tomto roku memorandum o porozumení a zároveň zostaví stratégiu a program pomoci. Medzi oboma krajinami podľa materiálu neexistujú žiadne otvorené otázky v politickej oblasti a sú dobré predpoklady na rozvoj vzájomnej, najmä obchodno-ekonomickej spolupráce.

Rastislav Boldocký