Na prahu finančnej krízy

Spásou odloženie splátok zahraničného dlhu

Gruzínsko nemôže splácať zahraničný dlh ani úroky z úverov a hrozí mu vyhlásenie platobnej neschopnosti. Nestabilná zakaukazská republika, kde sa začiatkom novembra konajú parlamentné voľby, nespĺňa svoje záväzky podľa určeného rozpisu Parížskeho klubu veriteľov. Jeho členom dlhuje okolo 600 mil. USD z celkovej zadlženosti vo výške 1,75 mld. USD (47 % HDP). Devízové rezervy krajiny pritom dosahujú len okolo 200 mil. USD. V tomto roku by im malo Gruzínsko vyplatiť 160,6 mil. USD, v štátnom rozpočte však na to chýba 50 mil. USD. Medzinárodný menový fond totiž ešte vlani pozastavil realizáciu trojročného programu finančnej pomoci na zníženie rozšírenej chudoby a podporu hospodárskeho rastu. Vláda v Tbilisi nedokázala splniť jeho základné odporúčania v podobe zmeny daňového zákonníka, zvýšenia taríf elektrickej energie a obmedzenia rozpočtových výdavkov. V tomto roku by to bolo už druhé zníženie štátnych výdavkov v objeme 28 mil. USD a spolu by klesli o 53 mil. USD.

Prezident Národnej banky Gruzínska Iraklij Managadze varoval, že problémy so splnením odporúčaní MMF na ozdravenie ekonomiky môžu zároveň ohroziť rokovanie o možnosti predĺženia reštrukturalizácie zahraničného dlhu. To by sa negatívne odrazilo na investičnom prostredí a vyvolalo makroekonomickú nestabilitu. Gruzínska vláda získala súhlas západných veriteľov na reštrukturalizáciu zahraničných záväzkov pôvodne na jar 2001 v dĺžke dvoch rokov. V súčasnosti by chcela obnoviť dvojstranné rozhovory o zmene podmienok splátok s cieľom predísť vyhláseniu platobnej neschopnosti. Podľa zástupcu ministra financií Zuraba Soseliju vláda sa už zmierila s tým, že na stretnutí Parížskeho klubu v septembri MMF nemôže vystúpiť ako partner v otázke novej reštrukturalizácie gruzínskeho dlhu. Vedenie MMF plánuje rokovať o Gruzínsku v októbri.

Martin Benko

Tbilisi, Budapešť