Rozpočet podlieha kritike

Poľnohospodári nesúhlasia s návrhom ministerstva financií

Ministerstvo financií pripravilo a ponúklo vláde na schválenie návrh nového rozpočtu na budúci rok. Vláda včera prerušila rokovanie o tomto bode programu. Predložený návrh štátneho rozpočtu na rok 2004 obsahuje v porovnaní s predchádzajúcimi rozpočtami viaceré zásadné zmeny, ktoré súvisia so vstupom Slovenska do Európskej únie. Štátny rozpočet s plánovaným schodkom 61,5 mld. Sk ministerstvo považuje za „pevný základ pre stabilitu procesu zostavovania rozpočtu v nasledujúcich rokoch“.

V pripravovanom zákone o štátnom rozpočte na rok 2004 sa okrem iného uvádza, že celkové príjmy sa oproti roku 2003 zvýšia takmer o 14 mld. Sk na 249,166 mld. Sk a výdavky o 19 mld. Sk na 310,671 mld. Sk. Opäť tak v absolútnom vyjadrení rast výdavkov predstihuje rast príjmov. Napriek tomu, aj keď naplánovaný deficit 61,5 mld. Sk v absolútnom vyjadrení bude vyšší ako v tomto roku (56,037 mld. Sk), v porovnaní k hrubému domácemu produktu (HDP) dôjde k jeho zníženiu. V roku 2004 by tak schodok verejných financií mal tvoriť len 3,9 % HDP, čo oproti roku 2003 predstavuje významný pokles o jeden percentuálny bod (4,97 %). Z makroekonomického hľadiska sa tak vláda snaží dostať rozpočet na európsku úroveň, aby mohlo byť splnené jedno s Maastrichtských kritérií. V ňom sa hovorí, že deficit verejných financií nesmie prekročiť 3 % HDP a slovenská vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala dosiahnuť túto hodnotu už roku 2006. Ide o ambiciózny zámer našej výkonnej moci, veď ešte v roku 2002 bol deficit verejných financií 7,2 % HDP. Rizikom však môžu byť náklady v súvislosti s vybudovaním druhého piliera dôchodkovej reformy, čo nedávno pripustil aj guvernér centrálnej banky Marián Jusko.

Ministerstvo financií pri zostavovaní rozpočtu vychádzalo z rastu HDP na úrovni 4,1 %. Keďže sa očakáva zníženie kúpyschopného dopytu, rast HDP by mal ťahať najmä zahraničný dopyt. Tu je však situácia závislá od ekonomického oživenia najmä v západnej Európe. Inflácia v roku 2004 by mala po zvýšení cien energií dosiahnuť úroveň 8,1 %. Kurz slovenskej koruny by mal byť okolo hodnoty 41 SKK/1 EUR a 36 SKK/1 USD.

Kým z makroekonomického hľadiska by mal byť rozpočet v podmienkach strednej Európy príkladom, navrhovaný návrh zákona kritizujú aj niektorí vládni predstavitelia. Vládny návrh najväčšej kritike podrobujú najmä poľnohospodári, ktorí požadujú od vlády rovnaké podmienky, ako majú ich kolegovia v okolitých krajinách. Od vlády žiadajú po vstupe do EÚ zvýšenie priamych platieb až na 55 % úrovne západoeurópskych poľnohospodárov. Ministerstvo financií počíta len so 45 %. Na stranu poľnohospodárov sa pridalo aj ich rezortné ministerstvo. Zsolt Simon včera počas vládneho rokovania vyjadril podľa TASR zásadný nesúhlas s predkladaným rozpočtom. Zvýšenie priamych platieb zo 45 na 55 % by znamenalo zvýšenie výdavkov o ďalších 1,36 mld. Sk. Minister financií Ivan Mikloš však v tejto súvislosti podľa TASR na tlačovej besede uviedol, že nie všetky susedné krajiny rozhodli o zvýšení doplatkov na 55 %. Zároveň upozornil, že Slovenská republika bude v prospech poľnohospodárskeho záručného a rozvojového fondu čerpať väčší podiel prostriedkov zo štrukturálnych fondov ako iné krajiny.

Marcel Laznia