Viaznutie v irackom blate

G. W. Bush pred vojenskými veteránmi: Nebude žiadny ústup

Pentagón bol v utorkovom vyhlásení až mrazivo vecný. „Od 1. mája, keď americký prezident George W. Bush vyhlásil koniec hlavných bojových operácií v Iraku, prišlo v krajine o život viac amerických vojakov než počas samotnej vojny,“ vyhlásilo americké ministerstvo obrany. Vyjadrené v číslach to bolo 139:138. Sloboda zrejme nemá veľa pochopenia pre jej ochrancov.

Len niekoľko hodín po tomto vyhlásení Pentagónu predniesol americký prezident mestečku Saint Louis prejav pred vojenskými veteránmi. Prejav plný odhodlania. „Nebude žiadny ústup,“ uviedol a vzápätí dodal: „Ústup pred terorizmom by len vyvolal ešte drzejšie útoky. Civilizovaný svet sa nesmie nechať zastrašiť.“ Pokiaľ ide konkrétne o Irak, Bush vyzval americkú verejnosť na trpezlivosť a zdôraznil, že USA sa z tejto krajiny pre súťažné ťažkosti nestiahnu.

No to, že Američania nemienia opustiť Irak, nič nemení na skutočnosti, že ich ďalší pobyt tu nebude jednoduchý. Spravodajcovia z krajiny už teraz hlásia, že americkí vojaci sa snažia pohybovať v rámci vytýčených zón a územie mimo nich považujú za nebezpečné, priam nepriateľské. Novým správcom Iraku sa aj preto nedarí obnoviť fungovanie základných služieb, ako sú dodávky elektriny pre domácnosti, nieto využiť ekonomický potenciál krajiny. „Došlo k niekoľkým veľmi zlým odhadom,“ tvrdí Joseph Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny pre ekonomiku, a dodáva: „Bushova administratíva si naivne myslela, že po zmene režimu budú Američania vítaní a že miestne úrady budú nejakým spôsobom pokračovať. Budú sa strážiť len ropné polia, USA obnoví dodávky ropy a peniaze z toho pôjdu na rekonštrukciu krajiny. Všetky tieto predpoklady sa ukázali ako mylné, došlo k úplnému kolapsu miestnej administratívy a proti USA je v Iraku obrovská nevraživosť. Prichádza k sabotážam, netečie ropa a zrazu sa zisťuje, že infraštruktúra je v omnoho horšom stave, ako sa myslelo.“ Stiglitz okrem toho vylučuje skorý príchod zahraničných investorov, keďže zahraničné ropné spoločnosti neprejavujú dostatočný záujem z dôvodu zlej bezpečnostnej situácii v krajine.

Takýto vývoj zároveň znamená, že náklady na misiu sa môžu vyšplhať nad mieru únosnosti. „Nízka návratnosť irackej investície“ pritom tiež zväzuje Američanom ruky. Bushova administratíva totiž nie je ochotná vyslať do oblasti viac vojakov, keďže by sa to v danej situácii mohlo vnímať ako hazardovanie nielen s ďalšími životmi, ale aj peniazmi daňových poplatníkov. Na druhej strane väčšina ostatných ekonomicky vyspelých krajín (teda ktoré majú na to, aby v tomto smere výraznejšie pomohli) považuje dnešný Irak za výlučne americko-britskú záležitosť.

Mimochodom, včera v Iraku zahynuli ďalší dvaja americkí vojaci, takže sa počet obetí v radoch USA od ukončenia hlavných bojov vyšplhal na 141.

Rastislav Boldocký