Parky chceme, pritom tápame

Vláda sa zo zodpovednosti vyzúva, všetko dáva na plecia samospráv

Začínali v roku 2001 a spájalo sa s nimi lákanie zahraničných investorov. Priemyselná štruktúra však zostala nezmenená. Stále dominujú sektory zamerané na výrobu základných komodít. Podiel sofistikovanej produkcie stúpa pomalšie. Hoci budovanie priemyselných parkov pokročilo aj vďaka možnosti získať od štátu úhradu až 70 percent nákladov na budovanie infraštruktúry, ich rozvoj dlhodobo stagnuje. Príčin nepriaznivého vývoja je podľa šéfa Regionálneho odboru Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) Michala Mrníka viacero. Jednou z prekážok je platný zákon o priemyselných parkoch z roku 2001, ktorý sa napriek tohtoročnému pokusu o jeho čiastočný reparát v praxi neosvedčil. Hoci parlament novelou zákona umožnil obciam poskytnúť podporu aj na vybudovanie infraštruktúry na súkromnom pozemku za cenu vecného bremena v ich prospech, naďalej obce trápi potrebný záväzný prísľub minimálne dvoch investorov a povinná aspoň 30-percentná spoluúčasť na celkových zriaďovateľských nákladoch parku. K ich zníženiu má prispieť aprílové vládne nariadenie, ktorým vládny kabinet dovolil zriaďovateľom priemyselných parkov odpustiť často

vysoké poplatky

za vyňatie pôdy z poľnohospodárskeho pôdneho fondu, hoci iba na ploche s budovanou infraštruktúrou. Limitujúcim faktorom rozvoja parkov na Slovensku je aj chýbajúca dlhodobá stratégia rozvoja priemyselných parkov. Navrhovanú Národnú stratégiu podpory investícií z dielne ministerstva hospodárstva a SARIO, ktorá definuje šesť strategických odvetví, vláda zatiaľ neprerokovala.

Mnohé priemyselné parky vznikajú na Slovensku živelne a bez akejkoľvek koordinácie, často len zo snahy obcí a miest prilákať za každú cenu akýchkoľvek zahraničných investorov. Pritom je zrejmé, že priemyselné parky a zóny by mali vznikať cielene a pre konkrétne projekty. Aj preto sa čoraz častejšie volá po určitej koordinácii. Musí existovať stratégia štátu, aby sme vedeli akú výrobu, aký priemysel chceme rozvíjať. Po druhé, malo by byť jasné, či investícia, ktorú chce konkrétne mesto či obec za každú cenu získať, je v súlade s tým, kam chceme smerovať. Lebo každý síce môže podnikať a investovať, ale nie každému treba hneď dať zvýhodnenia. Navyše je tu nebezpečenstvo, že investor chce zo svojej krajiny vyviezť výrobu len preto, že je povedzme neekologická a potrebuje sa jej zbaviť. Podľa názoru niektorých profesijných zväzov sa štátna správa

úplne zbavila

akejkoľvek zodpovednosti v tejto oblasti a všetko zostalo na pleciach samospráv. Pritom sa stačilo poučiť napríklad z Maďarska, kde je najviac priemyselných parkov v celom stredoeurópskom priestore, ale mnohé z nich nie sú využité ani na 30 %. Vznikali živelne a nekoordinovane a výsledok bol taký, že samosprávy sa zadlžili. Zo štúdie pre umiestnenie priemyselných parkov v SR, ktorú vypracovalo ministerstvo životného prostredia, vyplýva, že v budúcnosti by mali fungovať priemyselné parky v takmer 70 lokalitách Slovenska. Záujem o vybudovanie špeciálnej zóny prejavilo takmer 530 obcí, pričom jednotlivé návrhy ministerstvo spoločne s ďalšími rezortmi, so Slovenským pozemkovým fondom a samosprávou vyhodnotili tak z hľadiska ochrany životného prostredia, ako aj záujmu štátu najmä na znižovaní nezamestnanosti. Svoju úlohu zohrali aj požiadavky potenciálnych investorov na dostupnosť a vybavenie lokalít základnou infraštruktúrou. Výsledkom je návrh na vybudovanie priemyselných parkov v 66 lokalitách, z ktorých 13 bolo odporúčaných ešte pred vznikom štúdie a niektoré z nich už aj reálne existujú. Celková

rozloha parkov

by mala dosiahnuť takmer 5000 ha, pričom najviac, celkovo 13 lokalít je vytypovaných v Košickom kraji. Najväčší park s výmerou 855 ha by mal fungovať na Záhorí. Na východe by mal takmer 400 ha zabrať Kechnec a s 231 ha pre investorov sa počíta v prípade priemyselného parku Nitra - Dražovce, Mlynárce, Zobor. Na zriadenie parkov by sa mali využiť tak „zelené plochy“, ktoré sú momentálne využívané napríklad na poľnohospodárstvo, alebo lesné hospodárstvo, ako aj „hnedé plochy“, teda také, ktoré už sú, respektíve v minulosti boli využívané na priemyselnú výrobu. Vytvorenie vhodných podmienok realizácie je pre rezort hospodárstva prioritou, pretože výhľad do roku 2007 predpokladá vznik viac ako 18-tisíc pracovných príležitostí priamo alebo v nepriamo nadväzujúcich odvetviach. Podľa zahraničných expertov podpora budovania vhodných lokalít pre zahraničných investorov (priemyselné parky a zóny) na Slovensku v porovnaní s okolitými krajinami výrazne zaostáva. Ich

počet a výmera

sú preto oproti susedným krajinám podstatne nižšie. Celková plocha, ktorá je v SR momentálne k dispozícii v piatich fungujúcich priemyselných parkoch (Devínska Nová Ves, Lozorno, Vráble, Sládkovičovo a Kechnec) je približne 150 hektárov. Pritom v Poľsku je napríklad 14 zvláštnych ekonomických zón na celkovej ploche 6000 ha, v Maďarsku existuje 50 priemyselných parkov na celkovej ploche 4000 ha a plánovaný rozpočet na ich podporu je minimálne 120 mil. EUR ročne. Česko má 10 bezcolných zón; vláda v roku 2000 poskytla na vybudovanie 34 priemyselných parkov 11 mil. EUR a od minulého roka je výstavba parkov podporovaná aj pre súkromné firmy.

Budovanie priemyselných parkov by malo byť jedným z nástrojov na podporu podnikateľských aktivít na Slovensku. Predpokladom ich efektívneho zakladania je vytvorenie zodpovedajúcej legislatívy. V krajinách strednej Európy sú v súčasnosti priemyselné parky kľúčovou oblasťou pre vstup priamych zahraničných investícií. Krajiny získavajú až 60 % priamych zahraničných investícií práve prostredníctvom priemyselných parkov. Predstavitelia priemyselných zväzov opätovne pripomínajú, že pri stálej totálnej podkapitalizácii priemyslu nie je slovenský priemysel možné naštartovať z domácich zdrojov, potrebné je pritiahnuť zahraničný kapitál. V tomto roku bolo na priemyselné parky vyčlenených celkovo 150 mil. Sk, z ktorých sa zatiaľ mimo rámec zákona o priemyselných parkoch použilo iba 17 mil. Sk na trnavský projekt PSA.

Eleonóra Bujačková