VÁŽME SI HISTÓRIU

Slovenské národné povstanie si pripomenieme už po 59. raz. Predchádzalo mu vytvorenie ilegálnej Slovenskej národnej rady v decembri 1943. Po prvý raz došlo k formulovaniu jej programu za účasti najvýznamnejších vtedajších demokratických a protifašistických síl: KSS, DS, sociálnej demokracie a občianskeho odboja pod príznačným názvom pre budúcnosť. Vianočná dohoda bola spečatená na bratislavskej Gajovej ulici číslo 11, čo pripomína aj reliéf od národného umelca Jozefa Kostku z 1984. roku. Za prvoradý cieľ signatári Vianočnej dohody si kládli jednotný boj za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu.

Schopnosť občanov vojnového a voči hitlerovskému Nemecku vazalského slovenského štátu otvorene a so zbraňou v ruke sa postaviť proti režimu, to je dôvod k hrdosti na našich prarodičov, rodičov a v nejednom prípade bezmenných hrdinov. Po dva mesiace sa proti presile nemeckých vojsk a SS-jednotiek bránilo 60 000 vojakov povstaleckej armády a 18 000 partizánov. Spolu s našimi bojovali proti hnedému moru aj príslušníci tridsiatich národov a národností Európy, Ameriky a Austrálie. Udržanie povstaleckého územia počas tohto obdobia, rozsah, dĺžka a vojenský význam ho zaraďujú k najvýznamnejším antifašistickým vystúpeniam.

Slovenské národné povstanie sa tak stalo jednou z kľúčových udalostí slovenských dejín v kontexte európskych. Ani rôznorodosť výkladov SNP, vyplývajúca z niektorých rôznych pohľadov historikov, nemôže ovplyvniť či spochybniť jeho základný a prvoradý význam v dejinách Slovenska ako celonárodnej pokrokovej tradície. Žiaľ, ani po 14 rokoch od „nežnej revolúcie“ sa SNP nedočkalo jednoznačného zaradenia do kontextu našich dejín, ale skôr pokusov o tendenčné výklady. Okrem tradičných oficiálnych prejavov a kladenia vencov k pamätníkom hrdinov sa aj tohtoročné výročie SNP obíde bez väčšej pozornosti verejnosti. Je potešiteľné, že priamo v Banskej Bystrici sa na tohtoročnej výročnej slávnosti zúčastní premiér M. Dzurinda.

Výsledky prieskumu o tomto historickom akte, ktorý od 1. do 12. augusta realizoval Ústav pre výskum verejnej mienky pri ŠÚ SR na vzorke 1082 respondentov, sú prinajmenej na sebareflexiu o vlastnom občianstve a jeho porovnanie so vzťahom k histórii iných národov. V súčasnosti sa „veľmi zaujíma“ o SNP, o jeho príčiny a dôsledky 27 percent opýtaných vo veku nad 60 rokov a s klesajúcim vekom sa početnosť tejto odpovede znižuje. V kategórii 18- až 24-ročných sa takto vyjadrili 4 percentá a v kategórii 25- až 29-ročných presne 2 percentá. Posledné roky je výročie SNP takmer okrajovou spoločenskou záležitosťou, bez chápania jeho odkazu a často aj najzákladnejších historických faktov.

O slávnej a obetí plnej minulosti našich predkov sa hovorí už iba medzi niekoľkými tisícami žijúcich priamych účastníkov - pamätníkov. Keby však politici napĺňali skutočne najpodstatnejšiu myšlienku povstania - spojenie všetkých bez výhrad! Že by sa to dnes podarilo, v to už nikto nedúfa ani v teoretickej rovine. Donedávna si bežný Slovák pri skratke SNP vybavoval K. Šmidkeho, G. Husáka či komunistického básnika a účastníka povstania L. Novomeského a ďalšie osobnosti z hospodárstva, kultúry aj vedy. Možno aj sovietskych a francúzskych partizánov alebo osudy Greenovej misie zo Spojených štátov.

Svet väčšmi ako my dodnes vníma Povstanie a vzdáva hold jeho účastníkom a obetiam. Naši predkovia významne prispeli k rýchlejšiemu skončeniu druhej svetovej vojny a nesporne k čistote vlastnej povesti na rozdiel od iných národov. Vari nikto z rozumne uvažujúcich ľudí u nás nepochybuje o jeho historickom význame, ale pre niektorých bude vždy červeným súknom. Právom je 29. august naším štátnym sviatkom a treba len dodať myšlienku ktoréhosi klasika: ...beda tomu národu, ktorý si vlastnú históriu neváži.

Eleonóra Bujačková