KOREŇOM SVÁRU

Návrh na zrušenie Recyklačného fondu, ktorý avizovali predstavitelia Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS), opäť vyostril boj zástancov a odporcov systému zálohovania PET fliaš. Práve ten je totiž koreňom sváru medzi oboma tábormi. Už niekoľko rokov. Kým zástupcovia jedného tábora od začiatku neuznávajú myšlienku Recyklačného fondu a spochybňujú efektívnosť využitia povinných poplatkov, druhý tábor - na čele s ministerstvom životného prostredia - vidí v rozbehnutom systéme jediné efektívne východisko, ako podporiť zhodnocovanie odpadov a rozvoj domáceho recyklačného priemyslu. Spory silnejú najmä pre navrhované zavedenie zálohovania PET fliaš, a tak nečudo, že na verejnosť prenikajú kusé, neobjektívne informácie. V prvom rade treba zdôrazniť, že návrh na zrušenie fondu je iniciatívou PAS, nie AZZZ. Predstavitelia AZZZ nám potvrdili, že niektoré ich členské organizácie síce majú na fond a najmä zálohový systém iný názor, ale AZZZ zrušenie fondu nepodporuje. V súvislosti s medializovanou správou, že dvaja čelní predstavitelia Recyklačného fondu založili spoločnú firmu, sme si overili, že zákon tým neporušili. Nejde o štátny fond, a tak otázku môžu posúdiť len orgány fondu. V porovnaní s minulosťou, keď aj pri rozhodovaní iných neštátnych fondov pôsobili podnikatelia, v Recyklačnom fonde schvaľuje projekty správna rada. Nie výkonní pracovníci fondu. No v situácii, keď

silnejú tlaky

proti Recyklačnému fondu, takéto správy len zbytočne vyvolávajú podozrenia a nahrávajú do kariet nepriateľom fondu. Vysvetlenie treba dať aj k ďalším zverejneným informáciám. Podľa podložených údajov Slovenskej inšpekcie životného prostredia odvádza do Recyklačného fondu poplatky 75 % subjektov. Neplatičov nie je teda 60 - 70 %, ako tvrdia niektorí zástupcovia obchodu a organizácií, ktoré túto zákonom stanovenú povinnosť už niekoľko rokov kritizujú. Zavedený je aj systém kontroly a postihov voči tým, ktorí sa snažia obchádzať zákon, či už cez okresné úrady alebo cez inšpekciu životného prostredia. Odporcom fondu však zasa treba uznať argument, že účinnosť a efektívnosť kontroly má svoje rezervy. Žiaľ, podmieňuje ju personálne posilnenie približne o 200 pracovníkov, ktoré ministerstvo životného prostredia požadovalo už pri schvaľovaní zákona o odpadoch v roku 2001. Dosiaľ však bol tento návrh realizovaný len čiastočne. Hoci ministerstvo v spolupráci s Recyklačným fondom pripravuje celý rad krokov na zlepšenie kontroly

platenia poplatkov,

treba si uvedomiť, že podobne ako napríklad pri daňových odvodoch ich výber nebude zrejme nikdy 100-percentný. Na margo stupňujúcich sa útokov na ministerstvo životného prostredia riaditeľ odboru odpadového hospodárstva Peter Gallovič dodáva, že ministerstvo neriadi Recyklačný fond. Vznikol na základe zákona o odpadoch ako neštátna organizácia. Zo 17 členov správnej rady je len jeden zástupca ministerstva, jeden je za ministerstvo financií, jeden za ministerstvo hospodárstva a traja za ZMOS. Ostatní členovia zastupujú podnikateľskú sféru, čiže tých, ktorí do fondu poplatky odvádzajú, a tak vlastne sami rozhodujú o ich použití na podporu zberu a využitie odpadu ako druhotnej suroviny. Okrem sektora plastov (kde patria PET fľaše) podnikatelia a firmy z iných sektorov proti fondu nevystupujú. Konkrétne fond ku koncu júna už schválil 104 žiadostí s pridelenými prostriedkami vo výške 280 mil. Sk. Ďalších 120 žiadostí v tom čase posudzovali a odvtedy schválila správna rada podporu ďalším projektom. Realizácia už v júni schválených projektov prispeje k rozšíreniu a modernizácii zhodnotiteľských kapacít na spracovanie odpadu o 80-tisíc ton a v oblasti zberu, triedenia a prepravy odpadu o 60-tisíc ton ročne. Pripomenúť tiež treba, že

každý projekt

posudzujú ešte pred schvaľovaním nielen kompetentní pracovníci fondu, ale aj nezávislí experti, bankové inštitúcie. Nejde teda o rozdávanie prostriedkov blízkym. Každý žiadateľ o podporu musí financovať realizáciu projektu minimálne na polovicu z vlastných zdrojov. Príkladom je projekt triediacich stredísk, do ktorého Kappa Štúrovo investuje 2 mil. EUR a fond prispeje 1 mil. EUR. Realizácia projektu im umožní zvýšiť spracovanie papiera zo 180-tisíc ton až na 300- až 320-tisíc ton ročne. K výhradám, že výrobcovia nealkoholických nápojov nemôžu zriadiť oprávnenú organizáciu, ktorá by zabezpečovala zhodnotenie odpadov, lebo by museli aj platiť do fondu, aj hradiť náklady na činnosť, P. Gallovič dodáva: „Ak povinná osoba (dovozca alebo výrobca) aj prostredníctvom oprávnenej organizácie preukáže spracovanie - zhodnotenie odpadu, znížia sa poplatky výrobcov a dovozcov = povinnej osoby o spracované množstvá do Recyklačného fondu. Presnejšie povedané vrátia sa tým, ktorí ich platia. Keby kritici fondu z radov výrobcov nealkoholických nápojov boli založili takúto oprávnenú organizáciu, tak dnes mohli ušetriť, lebo fungovanie oprávnenej organizácie by ich

stálo menej

peňazí, ako je výška povinných platieb do fondu. Pokiaľ ide o protesty výrobcov nealkoholických nápojov, ktorí tvrdia, že Slovensko chce opäť raz dosiahnuť svetový unikát, lebo si v programe odpadového hospodárstva stanovilo niekoľkonásobne vyšší (až 80-percentná miera recyklácie a 80-percentná miera zhodnotenia pri PET materiáloch) cieľ v zhodnotení obalov z plastov ako v krajinách EÚ, P. Gallovič hovorí: „Podľa platných smerníc EÚ je cieľom v členských krajinách dosiahnuť 22,5-percentnú mieru využitia plastov ako druhotnej suroviny. Avšak plastov ako celku. PET materiál z nich tvorí len zlomok. Na tento fakt nemožno zabúdať rovnako ako na skutočnosť, že cieľ stanovený pre plasty je na Slovensku do roku 2007 nižší ako v EÚ. Navyše, ak vláda a následne parlament odsúhlasili zákon, ktorý umožňuje zavádzanie aj zálohovanie PET fliaš, je logické, že predpoklady vyššieho zhodnotenia PET materiálu sú opodstatnené.“ Viac svetla do celej problematiky

okolo zálohovania

PET fliaš má vniesť štúdia, ktorej vypracovanie zastrešuje Zväz obchodu SR. Finančne ju podporuje práve Recyklačný fond. Hoci jej výsledky majú byť k dispozícii už o niekoľko dní, konštruktívny dialóg k záverom štúdie zostane asi len zbožným želaním. Vylúčiť nemožno ani ďalšie útoky na predstaviteľov jednej či druhej strany. Najmä ak sa návrh PAS premietne v avizovanom poslaneckom návrhu zákona. Veď jej protipólom je zasa nová petícia za urýchlené zavedenie zálohovania PET fliaš, ktorú odštartovali mimovládne organizácie. Tie sa svojich argumentov tiež ľahko nevzdajú a svoj tlak budú stupňovať. A tak kedy, ako a či sa vôbec systém zálohovania rozbehne, je dnes ťažko povedať.

Zdena Rabayová