Slovensko si biedu nezaslúži

Za roky premeny slovenskej spoločnosti sa k reformným krokom a premene ekonomiky na trhovú vyslovili viaceré renomované osobnosti aj zo zahraničia. Hodnotili nás, často vyslovili kritiku, neraz ponúkli radu i odporúčania... Možno by sme „zostrihom“ myšlienok zaplnili niekoľko vydaní nášho denníka. A čítanie by to bolo dozaista podnetné. Ak sme dnes bohatého archívu klubových mítingov vybrali telemost na trase Bratislava - Cambridge (USA) z 28. mája 1999 s profesorom Jeffreyom D. Sachsom, riaditeľom Inštitútu pre medzinárodný rozvoj na Harwardovej univerzite v štáte Massachusetts v USA, viedlo nás k tomu jediné: „pridupľovať“ to jeho vtedajšie - Biedu si vskutku nezaslúžime.

Exkluzívnym, no najmä mimoriadne podnetným bol obsah rokovania Hospodárskeho klubu (NEF) 28. mája roku 1999. O globalizácii, trendoch svetovej ekonomiky a privatizácii mala klubová komunita možnosť diskutovať prostredníctvom telemostu z USA s J. D. Sachsom, ktorý hneď na začiatku pomenoval stav na Slovensku ako prepolitizovanie ekonomiky. Za priority z hľadiska ďalšieho rozvoja Slovenska považuje reštrukturalizáciu bánk a podnikov, rozpočtovú reformu, zredukovanie vysokých štátnych výdavkov a vstup zahraničného kapitálu. Tak teda čítajme pozorne, čo pred tromi rokmi rozhľadený a renomovaný odborník vyslovil nielen na ekonomickú tému.

Myslím, že dlhodobé prognózy sú pre Slovensko veľmi dobré, pretože má obrovskú geografickú výhodu, dobrú priemyselnú základňu a vzdelané pracovné sily. To sú veci, ktoré krajina potrebuje pre dlhodobý ekonomický rozvoj. Ťaživé je to, že Slovensko je ešte stále uprostred transformácie a s ňou sú spojené mnohé a mnohé veľké problémy. Reštrukturalizácia podnikov, rozpočtová reforma, zredukovanie bremena štátnych výdavkov, veľká zadlženosť podnikov, prepolitizovanosť ekonomiky - to všetko ešte stále zjavne nebolo na Slovensku vyriešené.

Preto súčasná vláda bude musieť riešiť niektoré veľmi ťažké problémy a prijať viaceré tvrdé rozhodnutia. Okrem vašich problémov situáciu v Európe destabilizuje aj vojna v Kosove, ktorá v krátkodobom horizonte škodí aj slovenskej ekonomike, práve tak ako Rumunsku, Bulharsku a iným ekonomikám krajín ležiacim pri Dunaji.

Zložitejšie pôžičky

Okrem toho je tu aj ďalší problém, spoločný pre všetky trhy, ktoré si v posledných rokoch požičiavali kapitál zo zahraničia. Ide o krajiny, ktoré siahajú od Kórey po Thajsko - o Česko, Slovensko, Brazíliu, Argentínu, Kolumbiu, Ekvádor. Tieto krajiny, rovnako ako Slovensko, čelia ťažkej medzinárodnej finančnej situácii. Podmienky, pokiaľ ide o možnosť požičiavania si peňazí v zahraničí, sa v priebehu posledného roka značne zhoršili. Vyžadujú si okamžitú pozornosť. Preto si myslím, že vláda koná správne, ak koncentruje svoju pozornosť na zníženie rozpočtového deficitu. Hoci opatrenia, ktoré musí prijímať, nie sú populárne, sú však veľmi potrebné. Finančná situácia je totiž skutočne nestabilná a deficit sa musí znovu dostať pod kontrolu. Pre ekonomiku SR znamenalo oslabenie koruny veľký úder a šok. Avšak oslabenie meny bude mať v priebehu najbližších dvoch rokov aj veľmi pozitívny účinok v podobe zlepšenia exportnej konkurencieschopnosti Slovenska.

Rozhodnú investície

V dlhodobom horizonte je kľúčovým momentom pre ekonomický rast Slovenska export do Európy. Som presvedčený o tom, že Bratislava a Slovensko ako také majú veľmi dobrú geografickú polohu a budú môcť využívať európsky trh. Exportom poháňaný rast je veľmi reálnou a dlhodobou možnosťou a bude kľúčovým pre vašu prosperitu. To sa v súčasnosti deje v Poľsku, to sa dialo na Slovensku a dúfam, že to bude naďalej pokračovať. Avšak predpokladom na to je stabilita rozpočtu a financií.

Ďalším kľúčovým bodom na správny vývoj Slovenska sú zahraničné investície. Potrebuje veľkých medzinárodných investorov, ktorí prídu do krajiny budovať nové fabriky, ktorí prídu s technológiami, s trhmi a peniazmi, aby vytvorili nové pracovné príležitosti a novú „high technology“, exportnú základňu (opierajúcu sa o najmodernejšiu techniku). A znovu, pri priamych zahraničných investíciách bude veľmi záležať na dvoch veciach. Prvou je geografia. Myslím, že Slovensko bude veľmi atraktívnym miestom pre zahraničných investorov. Druhou je politika vlády. Zahraniční investori sa veľmi pre Slovensko trápia, boja sa ho, pretože jeho ekonomika sa príliš spolitizovala, rozpočet sa stal veľmi deficitný, vysoké dane vytvorili prekážky na ich vstup a navyše v tomto regióne sa začala vojna v Kosove. Myslím, že len čo sa doňho vráti mier, bude to podstatne ľahšie, pretože vaša vláda pracuje na riešení spomenutých problémov.

Členstvo v Európskej únii má pre ekonomický rast Slovenska strategický význam. Preto sa treba snažiť dosiahnuť ho čo najskôr.

Makroekonomická stabilita, pritiahnutie zahraničných investícií, rast poháňaný exportom, členstvo v EÚ, opätovné otvorenie Dunaja lodnej doprave - to sú teda tie najzákladnejšie strategické ciele Slovenska.

Tlak na integráciu

Ak sa pozriete na západnú Európu v posledných štyridsiatich rokoch, predtým tu bola obrovská priepasť v príjmoch medzi bohatým severom a chudobným juhom kontinentu. Taliansko, Španielsko, Portugalsko boli ďaleko za Holandskom, Veľkou Britániou, Nemeckom a Francúzskom. Aj napriek tomu pod tlakom trhových síl a pod dáždnikom politického zjednotenia bolo možné to, že tieto chudobné časti Európy mohli rásť oveľa rýchlejšie ako bohatšie časti Európy a priepasť medzi nimi sa zmenšila. Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko, Chorvátsko, Slovinsko, ktoré sa nachádzajú na samej hranici so západnou Európou, by mali presne tú istú ekonomickú skúsenosť, keby bola história iná a keby ich zasiahlo politické a ekonomické zjednotenie. Moja predstava vývoja v týchto krajinách od roku 1989 bola taká, že teraz je šanca na to, aby veľmi rýchlo dobehli krajiny Západu. Jednoducho preto, lebo bola eliminovaná bariéra, ktorá to znemožňovala. Stále verím tomu, že to je správny spôsob, ako sa na daný problém pozerať. Nemyslím si, že by sa Slovensko hýbalo smerom k rozvojovým krajinám, nemyslím si, že by sa priepasť medzi vyspelým Západom a Východom mala rozširovať a nemyslím si, že Slovensko bude čoraz chudobnejšie.

Ale aby sa to nestalo, vyžaduje si to práve teraz kľúčové rozhodnutia medzi Bruselom a Slovenskom. Musíte povedať: chceme rokovať o členstve, sme pripravení urobiť kľúčové potrebné kroky. Prešlo už desať rokov a už by sa nič viac nemalo odkladať. Už nie je možná nijaká výhovorka, pokiaľ ide o možné premeškanie akejkoľvek reálnej príležitosti uskutočniť hospodársky pokrok. Podľa môjho názoru preto, že Dunaj je zablokovaný bombami z Kosova, by mal Brusel prísť do Bratislavy a na Východ a povedať: teraz sa musíme pohnúť čo najrýchlejšie dopredu. Takže teraz nastal moment, v ktorom sa dá spraviť pokrok, pretože Slovensko je prirodzenou a nevyhnutnou súčasťou Európskej únie. Len čo to bude každému jasné, potom rating z hľadiska úverového rizika a ďalšie faktory ekonomického napredovania sa zlepšia. Som presvedčený o tom, že tak ako na Slovensku, aj v iných krajinách Východu sú pre takýto krok vpred vytvorené politické podmienky. Hoci teda situácia v strednej a vo východnej Európe práve teraz nevyzerá najlepšie - prežívate ťažký, ekonomicky zlý rok a politicky, pre vojnu už ani nehovorím, ale práve teraz a preto existuje šanca urobiť pokrok v dlhodobom horizonte v zjednocovaní ekonomiky Európy.

Dva roky som bol ekonomickým poradcom ruského prezidenta Borisa Jeľcina. Bolo to v roku 1992 a 1993. Neboli to ľahké roky. A nemyslím si, že sa mi podarilo dosiahnuť čokoľvek užitočné. Je to extrémne ťažká krajina, nachádzajúca sa v obrovských zmätkoch. A po dvoch rokoch som sa stal sám taký pesimista, že som sa rozhodol rezignovať z pozície poradcu. A musím sa priznať, že niekoľko posledných rokov zo mňa neurobilo väčšieho optimistu. Poviem prečo. V Rusku sa rozbehli nesprávnym smerom dve veci a mne sa zdá, že boli navzájom prepojené. Na jednej strane západné krajiny, najmä USA, urobili veľmi málo, pokiaľ ide o pomoc Rusku v jeho transformácii. Objem pomoci bol veľmi malý. Rusko potrebovalo podstatne viac. Avšak tej pomoci sa mu vlastne vôbec nedostalo. Na druhej strane sa ruská vláda väčšinu tohto obdobia správa zle. Bolo tam veľa korupcie, išlo o privatizáciu, ktorá bola viac krádežou ako skutočnou privatizáciou. A obe strany, Rusko aj zahraničie, predstierali, že veci sa zlepšujú, hoci sa vlastne zhoršovali. Vždy si pamätám veľmi obľúbené heslo pochádzajúce z roku 1989 z vášho regiónu: „My predstierame, že pracujeme, a oni predstierajú, že nás platia.“ V súvislosti s Ruskom však používam inú formuláciu: „My predstierame, že robíme reformy a oni predstierajú, že nám pomáhajú.“ Obe strany to takto predstierali takmer desať rokov.

Ruská vláda, obávam sa, bola veľmi skorumpovaná a všetky tie obrovské zdroje nerastných surovín - ropy , zlata, chrómu, niklu a diamantov - skončili v súkromných vreckách priateľov prezidentov. Mohlo sa to predať za desiatky miliárd dolárov, mohlo sa to využiť na vyplácanie penzií pre starších ľudí, mohli byť použité na zakúpenie liekov pre kliniky, mohli byť použité na vytvorenie istej životnej úrovne pre obyvateľstvo. No tieto zdroje boli premrhané. Ide však ešte o viac: bohužiaľ, vtedy, keď sa to všetko dialo, západné vlády jednoducho predstierali, že sa to nedialo. A tak aj napriek tomu, že bolo jasné, koľko korupcie sa deje, tak sme to nechceli vidieť. Oči americkej vlády boli zatvorené rovnako ako oči Medzinárodného menového fondu a Svetovej banky. To bola a je jedna veľká chyba.

A problémom je, že Rusko zostáva nestabilné, nešťastné, chudobné a, bohužiaľ, aj nebezpečné. Nebezpečným pre seba samého a rizikové pre svet, pretože je plné nukleárnych zbraní, je plné obrovských zbrojných systémov. Som presvedčený, že Rusko zúfalo potrebuje nové politické vedenie, ktoré by sa ujalo funkcie na základe demokratickej zmeny. V decembri tam prebehnú nové voľby do Dumy, a potom prídu nové prezidentské voľby. Pre Rusko je veľmi dôležité to, aby tieto voľby prebiehali pokojnou cestou a aby dostalo novú vládu. Dúfam, že tentoraz to bude čestná vláda a že tentoraz západný svet naozaj pomôže Rusku namiesto toho, aby iba predstieral, že mu pomáha. Viete, sú tam obrovské zdroje nerastných surovín, brilantní vedci a Rusko má obrovský potenciál. Zatiaľ to však nefunguje a už desať rokov sme bez dobrých výsledkov. Takže ťažko byť v tomto smere optimistickejší, ale musíme sa snažiť o nápravu znova a znova.

Krízy sa opakujú

Existuje základný jav, ktorý je zdrojom týchto kríz. V období rokov 1993 a 1996 medzinárodní investori, hlavne banky, investovali veľké peniaze do novo sa vynárajúcich trhov. Väčšinou išlo o veľmi krátke peniaze, na tridsať alebo šesťdesiat dní. Takto bolo požičaných asi 200 až 250, možno aj 300 mld. USD. Potom odrazu okolo roku 1997 investori začali svoje peniaze z týchto krajín sťahovať rýchlejšie, ako ich vkladali. Takže v roku 1996 bolo približne 110 mld. USD vo forme bankových pôžičiek nasmerovaných do vynárajúcich sa trhov a v roku 1996 približne 100 mld. USD sa z týchto krajín vytiahlo. To bol veľmi veľký pohyb na to, aby tieto krajiny nepocítili silný tlak.

Pokiaľ ide o situáciu v SR, je niekde v strede. Je ťažká, ale nie zlá ako inde. Má to dva dôvody. Jedným je to, že SR si nepožičala toľko krátkodobých úverov. Okrem toho objem krátkych úverov je relatívne malý v porovnaní s celkovými úvermi. A to je dobrý a dôležitý bod pre ekonomiku. Druhý dôvod vás možno trochu prekvapí, ale podľa môjho názoru oslabenie meny bolo pre SR veľmi dobré. Pretože keby bola vláda obhajovala pozíciu koruny, minula by svoje rezervy v zahraničnej mene a kríza by bola ešte horšia, ako je teraz. Okrem toho oslabená mena zreteľne povedie k obnoveniu exportu v budúcom roku. Takže Slovensko je momentálne kdesi uprostred tohto procesu. A aké je poučenie z tejto krízy? Krajina by sa nemala spoliehať na krátkodobé bankové pôžičky pre svoj dlhodobý rozvoj. SR nepotrebuje pôžičky, potrebuje zahraničných investorov, ktorí sa budú dlhodobo angažovať v krajine postavením nových tovární alebo kúpením sprivatizovaných podnikov. Ak však prídu takýmto spôsobom, prídu na dlhé obdobie, na tridsať a viac rokov. To je druh investícií, o ktoré sa máte snažiť.

A keď hovoríme o krízach, osobitné miesto má ruská kríza. Tam je rozpočtový deficit oveľa väčší, ak ho berieme proporcionálne k hrubému domácemu produktu, ako v iných krajinách. Rusko minulý rok urobilo veľkú chybu, keď obhajovalo rubeľ tak dlho, až kým neprišiel jeho kolaps. Horšie je to, že Rusko urobilo túto chybu pomocou MMF. Jednoducho dostalo od neho zlé rady. Rusko pri ochrane svojej meny premrhalo rezervy v zahraničnej mene aj napriek tomu, že makroekonómom muselo byť jasné, že neexistoval nijaký realistický spôsob, ako by ho bolo možné obrániť.

Transparentné vlastníctvo

Neverím príliš tlaku zvonka. Jediní, kto môže zachrániť ekonomiku SR, sú Slováci. Za súčasných okolností v medzinárodnej i domácej situácii je dôležité znížiť rozpočtový deficit SR. Je reálne, že sa to podarí. Okrem toho si myslím, že je celý rad iných krokov, ktoré sú potrebné na to, aby ste presvedčili Slovákov o tom, že majú investovať do vlastnej ekonomiky. V prvom rade musí byť transparentný proces privatizácie. Korupcia ju doslova zabíja. Práve tak si myslím, že kupónová privatizácia dobre nefungovala, pretože podniky potrebujú skutočných investorov a peniaze, ktoré im kupónová privatizácia neposkytla. Ďalej si musíte uvedomiť, že vlastníctvo musí byť transparentné. Prirodzene, že akcionári musia mať svoje práva chránené, hlavne pokiaľ ide o menšinových akcionárov. To je veľmi chúlostivá záležitosť.

Ale slovenské kapitálové trhy sú teraz veľmi malé. Spôsobuje to nedôvera ku kapitálovým trhom, najmä pokiaľ ide o transparentnosť zákona o podnikoch a o práva akcionárov. Musíte si uvedomiť extrémnu dôležitosť schopnosti začať podnikať, založiť firmu a vlastniť a prevádzkovať malé súkromné podniky. Slovensko malo doteraz veľa politických zásahov do rozvoja a existencie súkromného podnikania. Preto ľudia radšej vyviezli peniaze von z krajiny. Ešte budete musieť na ceste k trhovej ekonomike zmeniť celý rad vecí. Rozpočtový deficit sa dá z toho všetkého zvrátiť najrýchlejšie, ale vybudovanie dôvery si bude vyžadovať vybudovanie jasného právneho rámca a právneho systému. Myslím, že sa to u vás deje, ale proces je dosť pomalý, mal by sa zrýchliť.

Relatívne malá otvorená ekonomika môže byť veľmi rýchlo rastúcou ekonomikou. A obchod môže zohrávať veľmi dôležitú a prospešnú úlohu. Jedným z faktorov, ktoré budú podporovať úspory a investície, je väčšia dôvera v sektor bankovníctva. Je to výzva očistiť a sprivatizovať tento sektor To je teraz jeden z reálnych strategických cieľov. Dúfam, že keď sa to bude robiť, SR nájde významných strategických investorov z Európy, možno aj z USA, ktorí pomôžu vlastniť a rekapitalizovať niektoré veľké banky. To bude hlavná časť reštrukturalizácie, ktorá vás čaká. Krajina, ktorá má slabosť v sektore bankovníctva, je ľahko zraniteľná. Podobne je to aj v telekomunikáciách, v strategickom sektore, ktorý v súčasnosti na celom svete prechádza technickou revolúciou. SR bude potrebovať miliardy dolárov, a teda strategických investorov na to, aby zmodernizovalo svoje informačné technológie a telekomunikačné služby.

(r)