Personálny deficit

Lenivosť, potom stres

Slovensko finišuje v naplňovaní euroúradníckych postov. Do konca augusta musí obsadiť niečo nad 400 takýchto miest. Pre jazykovo erudovaných a odborne vzdelaných ľudí sa vytvárajú ešte pred rokmi vari nepredstaviteľné možnosti a tí, ktorých vyberú pracovať trochu ďalej na západ od Slovenska, vrátane centrály EÚ, dostanú za odvedenú prácu také finančné ohodnotenie, o čom sa tým doma ostávajúcim môže iba snívať. Je však každá takáto možnosť lákavá? Ak áno, prečo je ešte taký vysoký personálny deficit? Bez ďalšej meditácie: skúsenosť jedného z nich, 27-ročného absolventa univerzity so zameraním na bankovníctvo a finančníctvo, ktorý dostal ponuku ako prekladateľ do Beneluxu, je výrečná. Celý proces sa uňho začal rozvíjať začiatkom roka, keď zisťoval takéto ponuky na internete. Asi v polovici februára reagoval na ne a posielal požadované podklady. Jeho rozhodnutie zmeniť svoju pôvodnú pozíciu po niekoľkoročnom vedení odnože jednej českej firmy na Slovensku ako jej konateľ i generálny riaditeľ jednoducho vyplynulo z toho, že chcel vidieť svet, účinnejšie využiť svoje odborné vzdelanie a hlavne jazykovú erudíciu. Veď okrem materskej slovenčiny a „otcovčiny“, ktorou je maďarčina, hovorí a píše samozrejme česky, ďalej anglicky, nemecky a nestratil by sa ani v Chorvátsku či Rusku. Na prelome prvej aprílovej dekády sa zúčastnil výberových testov, po nich nastala dlhá odmlka, čo ho znepokojilo, lebo sľúbili, že sa do mesiaca ozvú. Preto začal hľadať aj iné, lepšie možnosti, než mal doposiaľ. Až minulý týždeň mu prišla ponuka na naše podmienky s veľmi slušným mesačným platom s krátkou, niekoľkodňovou lehotou na jej akceptáciu, pričom mu neboli jasné ďalšie podmienky spojené s pobytom v mieste pracoviska. „Zneistilo ma konanie druhej strany,“ hovorí,„ keď niekoľko mesiacov mlčí a potom ma zrazu vyzve (s ponukou iba na jeden rok), aby som sa rýchlo rozhodol o takých veciach, ktoré možno poznačia moju celú budúcnosť. Časové vákuum, keď sa vôbec neozývali, som využil na účasť v ďalšom kurze, v ktorom som uspel a v polovici júna na získané miesto aj nastúpil. Od postu euroúradníka ma odradila počiatočná lenivosť organizátorov a neskorší stres, preto som radšej volil post vo firme, kde som našiel seriózne konanie a naplnenie mojich požiadaviek na výkon profesie.“ Nuž, aj také sú skúsenosti s euroúradníckymi prípadmi, preto sa nečudujme, ak sa mladí ambiciózni ľudia obzerajú aj za inou budúcnosťou a ťažko naplňujú požadovanú kvótu.

Martin Krč