TRETÍ PILIER SA KÝVE

Keď zasadá parlament, majetok a životy občanov sú ohrozené, pokúsil sa o vtip minister Ľudovít Kaník v rámci odpovede na otázku Hd, či nehrozí znižovanie štátnej prémie v novom systéme doplnkového dôchodkového sporenia (DDS). To má nahradiť fungujúce a dobre rozbehnuté doplnkové dôchodkové poistenie (DDP). Ako sme už písali, návrh zákona je v pripomienkovom konaní a doterajšiu motiváciu vo forme odpočítateľnej položky z daňového základu pre fyzické osoby a zahrnutia príspevkov zamestnávateľa do nákladov, ktoré sú daňovým výdavkom, má nahradiť štátna prémia. Tá by mala byť vo výške 18 % zaplateného poistného za rok, avšak len do výšky 20 % priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve. Na vznik maximálneho nároku by sme v budúcom roku mali zaplatiť 15-tisíc Sk a získať 2700 Sk. Minister Kaník ďalej dodal, že síce všetko je možné, avšak zmeny vo výpočte štátnej prémie vraj nepredpokladá. Štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Michal Horváth odôvodnil zmenu podpory štátu tým, že daňová reforma už neumožňuje podporovať tento systém cez odpočítateľné daňové položky. MPSVR SR nás včera upozornilo, že riešenie daňových úľav ani nie je v jeho kompetencii - pretože Ministerstvo financií SR nepočítalo v predloženom návrhu zákona o daniach z príjmov s ďalším pokračovaním daňového zvýhodnenia pre tretí pilier, rezort práce sa rozhodol vytvoriť systém zvýhodňovania formou štátnych prémií. Nepochybujeme o tom, že sa tak stalo po konzultáciách s finančníkmi, prekvapuje však, že sa vyberáme cestou, ktorú už odskúšali - bez aplauzu - len v jednej krajine, ČR. Ide totiž o administratívne dosť náročný spôsob motivácie. A poistku proti zneužívaniu, čo považuje za prínos štátnej prémie M. Horváth, by iste bolo možné zakomponovať aj do jestvujúceho systému.

Nie je to však jediná zmena. Tou hlavnou je, že aj doplnkové dôchodkové fondy budú spravované dôchodkovými správcovskými spoločnosťami rovnako, ako sa to navrhuje pre druhý pilier (sporivý a povinný). Druhý a tretí pilier by sa vlastne nelíšili ničím okrem toho, že jeden bude (len pre nových účastníkov trhu práce) povinný a druhý dobrovoľný. Rovnako ako v prípade druhého piliera aj v treťom sa ráta s tým, že za naakumulované prostriedky si bude môcť občan kúpiť anuitu v komerčnej životnej poisťovni. Predstavitelia MPSVR SR tvrdia, že štát má záujem motivovať najmä ľudí z nízkopríjmových skupín šetriť si na doplnkový dôchodok. Ich dôchodky z povinných pilierov budú veľmi nízke, štát sa vlastne takto zabezpečuje pred tým, aby v budúcnosti nemusel vyplácať týmto ľuďom sociálne dávky, keďže tí, čo pracovali, budú mať nárok na istú úroveň dôchodku.

Štátny tajomník M. Horváth považuje za dôležité to, že sa budú eliminovať „neúnosne vysoké riziká spojené so súčasným systémom DDP“. Dnešné doplnkové dôchodkové poisťovne nepodliehajú totiž zákonu o poisťovníctve a pravidlám obozretného podnikania najmä v oblasti tvorby rezerv, dohľad nad ich činnosťou nevykonáva špecializovaná nezávislá inštitúcia. Podľa neho štátny dozor nemá možnosti zistiť, kto má kde aký vplyv, vlastnícke vzťahy sú nevyjasnené. „Je tam dokonca majetok, o ktorom by som dokázal pochybovať, kto je jeho vlastníkom,“ povedal a dodal, že jestvuje riziko zaťažovania majetku DDP rôznymi záväzkami. „Preto ministerstvo považuje za dôležité vytvoriť nezávislý a efektívny systém dohľadu nad subjektmi, ktoré budú vykonávať DDS. Konkrétne to znamená, že dohľad bude vykonávať Úrad pre finančný trh a neskôr NBS, ÚFT bude schvaľovať nielen povolenie pre dôchodkovú správcovskú spoločnosť, aby mohla vykonávať DDS, ale aj povolenia na vytvorenie fondov a ich štatút. Podobne ako pri fondoch druhého piliera, majetok fondov nie je súčasťou majetku správcovskej spoločnosti a hodnota majetku vo fonde bude musieť byť pravidelne zverejňovaná. Investovanie vo fonde DDS sa má riadiť pravidlami definovanými pre rastový fond podľa návrhu zákona o dôchodkovom sporení (80 % akcie - 20 % obligácie). Fond nebude mať právnu subjektivitu a jeho majetok sa zveruje depozitárovi.

Minister i štátny tajomník zdôrazňovali, že zmena prechodu z DDP na DDS sa má udiať tak, aby si to účastníci poistenia ani nevšimli. Ľ. Kaník dokonca prízvukoval, že v rámci pripomienkového konania budú veľmi pozorne počúvať názory doplnkových dôchodkových poisťovní, a to najmä čo sa týka prechodných ustanovení. V tých sa ráta s tým, že do 6 mesiacov od udelenia povolenia na vznik a činnosť prvej správcovskej spoločnosti sa musia dnešné doplnkové dôchodkové poisťovne rozhodnúť, či sa transformujú na fond alebo sa zrušia likvidáciou. Na to, aby mohli ďalej pôsobiť, budú musieť (do 18 mesiacov) preukázať, že majú aspoň 50-tisíc poistencov. Ťažko však možno chcieť, aby si účastníci poistenia/sporenia nevšimli, že sa niečo deje, keď sa zmenia podmienky. Ešte ťažšie bude presvedčiť ich o tom, že by mali ďalej podporovať tretí pilier, ktorý sa teraz tak kníše. Aj my máme v redakcii listy, v ktorých sa čitatelia rozhorčujú - podpísali zmluvy s platnosťou na 20 - 30 rokov a dnes sa od nich žiada, aby na to zabudli a súhlasili s niečím celkom iným. Nemožno sa im čudovať, že v prípade schválenia takéhoto zákona ich doplnkový dôchodok prestane zaujímať.

Zuzana Krútka