Vláda diktuje, no negarantuje

Problematická legislatíva a nezaplatených 6 miliárd korún dlhov

Optimizmus a dobrá viera v rozličné sľuby sa v lekárnickom svete nenávratne stratili. Je to pochopiteľné, sú tu totiž nie neopodstatnené obavy, že nezaplatených šesť miliárd, ktorým vlastne zálohovali zúčastnené strany v našom zdravotníckom systéme, nikdy neuvidia. Podľa informácií z ich vlastných radov, finančné prostriedky na elimináciu súčasnej obrovskej zadlženosti verejných lekární sú nereálne, napriek tomu, že poskytovatelia lekárnickej starostlivosti sa do danej finančnej situácie dostali nie vlastným zavinením, ale dôsledným dodržiavaním platnej legislatívy. Spotrebu liekov totiž neurčuje ani neovplyvňuje lekárnik. Slovenská lekárnická komora v tejto súvislosti upozornila, že vlastne štát určuje, aké lieky a zdravotnícke pomôcky sa budú používať a za akú cenu, rovnako ako určuje aj spôsob preskripcie. Ale aj to, že lekárnik musí potrebný liek vydať, ak ho má, nech si o konkrétnej zdravotnej poisťovni a jej solventnosti myslí čokoľvek. Výsledok toho všetkého je pomerne známy: Dlh za lieky a zdravotnícke pomôcky vydané pacientom zo strany zdravotných poisťovní verejným lekárňam presiahol

6 mld. Sk,

lehota splatnosti faktúr za lieky vydané na lekárske predpisy sa pohybuje na úrovni 180 dní, pričom zákon ustanovuje 30 dní, nedoplatený dlh za zrušenú DZP Perspektíva za vydané lieky a zdravotnícke pomôcky tvorí okolo 120 mil. Sk (30 % celkového objemu pohľadávok verejným lekárňam). Poplatok z omeškania pre poskytovateľov liekov vo vzťahu k zdravotným poisťovniam novelizáciou zákona o zdravotnej starostlivosti bol znížený z 0,1 % na 0,01 %, ktorý nemá obdobu v ostatných obchodných vzťahoch, pohybuje sa v rozpätí 0,3 - 0,05 %. Podľa vyjadrenia predstaviteľov SLeK je však problémom i nízka úroveň dovolania sa spravodlivosti súdnou cestou. Navyše sa paradoxne zdôrazňuje tovarový a trhový charakter lieku a potláča sa jeho terapeutická hodnota a s ňou súvisiace špecifiká. Ale aj obchodné rozpätie - marža 14 % je poddimenzovaná v medzinárodnom porovnaní, dlhodobo nevalorizovaná, rovnako ako aj „taxa laborum“, napriek tomu, že všetky súvisiace činitele vrátane cien energií a ostatných vstupov sa sústavne zvyšovali. Zo schváleného

poplatku 20 Sk

za vydanie liekov a zdravotná poisťovňa na lekársky predpis a zdravotný poukaz od 1. 6. 2003, odpočítavaním v sume 15 Sk z aktuálnej faktúry, by sa mali znižovať existujúce dlhy. Z hľadiska medzinárodného je takáto zadlženosť nemysliteľná v štátoch EÚ, neexistuje v štátoch východnej Európy. Výpočet problémov, postupov i odôvodnení je dlhší, no podstatný je postoj tejto stavovskej organizácie k súčasnej, no presnejšie pretrvávajúcej situácii: Slovenská lekárnická komora je ochotná obrátiť sa na Ústavný súd SR a následne na Medzinárodný súd do Štrasburgu v prípade, že vláda SR nebude riešiť pohľadávky lekární. Prezident SLeK Peter Mihálik sa už v súvislosti s neriešenými problémami zdravotníctva stal známy výrokom, podľa ktorého sa v tejto oblasti vraj vezieme na Titanicu, loď sa potápa, no na hornej palube sa ešte tancuje. Radosť neurobila lekárnikom ani legislatíva, teda schválené novely a legislatívne návrhy zákonov, týkajúce sa poskytovateľov zdravotníckej starostlivosti. Zo SLek totiž tvrdia, že navrhované právne normy pôsobia účelovo a nesystémovo. Vo viacerých prípadoch majú vyslovene

negatívny dosah

na poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, priamo ich poškodzujú a vydávajú napospas zdravotným poisťovniam, teda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vplyv stavovských organizácií v tomto prípade má byť úplne potlačený, bez možnosti ovplyvňovať etiku a odbornosť výkonu príslušného zdravotníckeho povolania. Lekárnici už vyhlásili, že „nezodpovedná liberalizácia v rezorte zdravotníctva, bez dostatočných kontrolných právomocí a garancií štátu povedie k nástupu právnických osôb do poskytovania zdravotnej starostlivosti, v prípade verejných lekární k vytvoreniu reťazcov lekární a vstupu nadnárodných spoločností, so všetkými negatívnymi dôsledkami na poskytovanie lekárenskej starostlivosti (možnosť úniku drog a omamných látok, jedov a pod.). Návrh zákona o poskytovateľoch a stavovských organizáciách je v priamom protiklade s Programovým vyhlásením vlády SR v oblasti posilňovania samosprávnych prvkov riadenia a decentralizácie štátnej správy“.

Ľudmila Koníková