Hoci je zaznávané, stále žije

Jednou z nosných tém celoklubového zhromaždenia Hospodársky klub (NEF) v máji roku 1999 bola aktuálna problematika rezortu pôdohospodárstva a potravinárskeho priemyslu. O problémoch, s ktorými rezort zápasí, zápalisto hovoril vtedajší minister pôdohospodárstva Pavol Koncoš. Rovnako ohlas na jeho vystúpenie bol búrlivý, veď už za čias svojho „úradovania“ si vyslúžil mnohé kritiky. Čo teda zaznelo v expozé na adresu agropotravinárstva? Čím to je, že mnohé naznačené pretrvalo dodnes?

Postupným vývojom transformačného procesu od roku 1990 podiel slovenského poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu na zabezpečovaní výživy obyvateľstva domácimi produktmi klesol v roku 1998 približne na 82 %. Treba zvýrazniť podiel odvetvia na celospoločenskej deľbe práce. Poľnohospodárstvo nie je objemom tvorby hodnôt až takou významnou súčasťou národného hospodárstva, pretože jeho podiel na tvorbe HDP sústavne od roku 1990 klesá, zo 7,4 na 4 % v roku 1998. Rovnako klesol aj podiel ekonomicky činného obyvateľstva v rezorte z 11,9 na 6,4 %. Pripomeniem ešte, že celkový podiel výdavkov na potraviny s prehlbujúcou sa krízou odvetvia sa v poslednom období zvyšoval z 34 na 37 %. Ak vláda zvýši dolnú hranicu dane z pridanej hodnoty zo 6 na 10 %, spôsobí tak rast podielu výdavkov obyvateľstva na potraviny asi na 40,5 %.

Štát nepochopil?

Dôsledkom alebo príčinou nízkej efektívnosti poľnohospodárskej výroby je aj nedostatočná úroveň jeho podpory zo strany štátu. Kým objem dotácií alebo presnejšie povedané výdavkov štátneho rozpočtu pre odvetvie v roku 1990 bol 17,6 mld. Kčs, v roku 1991 už len 8,1 mld. Kčs a v 1998. roku 8 mld. Sk. Na rok 1999 je to v priamych dotáciách približne na úrovni roku 1998, avšak celkové výdavky štátneho rozpočtu pre kapitolu ministerstva pôdohospodárstva vláda, ktorej som členom, znížila o 1,1 mld. Sk. Ak chcem hovoriť o hospodárskych politikách, treba poukázať na znižovanie konkurenčnej schopnosti slovenského poľnohospodárstva a potravinárskeho priemyslu. Je výsledkom nízkej produktívnosti, intenzity výroby, zvyšovaním nákladov v dôsledku rastu cien vstupov až na svetovú úroveň a v dôsledku nedostatočného využívania kapacít spracovateľského priemyslu.

V krajinách EÚ sa v roku 1998 na hektár poľnohospodárskej pôdy vynakladalo 445 USD, na Slovensku to bolo iba 133 USD. Je to síce viac ako v Česku, Maďarsku a Poľsku, ale do týchto údajov, najmä v ČR a ďalších dvoch susedných krajinách, nie sú započítané výdavky a dotácie pre Štátny fond trhovej regulácie.

Čo vyrábame

Ak hovoríme o problémoch s odbytom poľnohospodárskych a potravinárskych produktov, nevyhnutne treba spomenúť aj zahraničný obchod. Jeho saldo ešte v roku 1995 a do tohto roku sa pohybovalo, samozrejme, v mínusových reláciách, na úrovni okolo 7 mld. Sk. Postupne od roku 1995 narástlo, v roku 1996 sa zdvojnásobilo. Príčinou bol rovnaký objem poklesu vývozu ako nárast dovozu, no v roku 1998 bolo pasívne saldo viac ako 15 mld. Sk. Za prvé štyri mesiace tohto roka predstavuje vyše 6 mld. Sk. Žiaľ, nepodieľa sa na tom dovoz takzvaných nenahraditeľných komodít, teda skupín produktov, ktoré nedokážeme vyrobiť v našich podmienkach, ale sú to mliečne výrobky, od polovice minulého roka jatočné ošípané a bravčové mäso, ale napríklad aj jablká, hrušky, zelenina a ovocie vôbec a dokonca aj kvety. Pochopiteľne, že tento prejav v raste pasívneho salda nezodpovedá len problémom s odbytom, ale jeho príčinu treba hľadať aj v nedoriešených odberateľských vzťahoch a v nedokonalom štátnom systéme regulácie trhu, či už sú to intervenčné nákupy, preddavky na nákup, ďalej v nízkom stupni rozvoja distribučného systému a v nedostatočnej podpore trhu zo strany štátu. Po privatizácii obchodnej sféry, po privatizácii veľkoobchodu sa v podstate systémovo narušili reťazce potravín vedúce od poľnohospodára cez spracovateľa a obchod k spotrebiteľovi.

Schopný agrorezort

V prvom rade ide o stabilizovanie agropotravinárskeho komplexu, vnútorného obchodu s potravinami, a tým zabezpečiť primeranú dôchodkovosť a štrukturálnu stabilitu podnikateľských subjektov. Treba zvýšiť výkonnosť produkčného potenciálu poľnohospodárskej pôdy a lepšie využívanie kapacít v spracovateľskom priemysle. Ak hovoríme o intenzite poľnohospodárstva, o využívaní produkčného potenciálu pôdy, nevyhnutne treba pripomenúť, že vplyvom nízkej dôchodkovosti a nízkej rentability poľnohospodárskej výroby je spotreba priemyselných hnojív vyjadrená v kilogramoch čistých živín na hektár pôdy na Slovensku na úrovni rozvojových krajín. Treba povedať, že naše porasty trpia podvýživou a naša pôda je už vyčerpaná. Pred rokom 1990 sme mali spotrebu v čistých živinách asi o 200 kilogramov v priemere za Slovensko vyššiu.

Poľnohospodárstvo a potravinárstvo treba modernizovať využitím vlastných zdrojov, ktorými, žiaľ, poľnohospodári neoplývajú, ale aj prepojením vlastného kapitálu z cudzím. Ide najmä o kapitálové prepojenie so spracovateľským priemyslom a s obchodom. V našich podmienkach sa to deje aj opačným smerom, nielen známym z vyspelého sveta, od prvovýroby k spracovateľovi, ale aj posunom kapitálu zo spracovateľského priemyslu a z podnikov služieb smerom do prvovýroby. No ak chceme využiť cudzie zdroje, a to sú bankové úvery, štátne podporné fondy a účelové zahraničné fondy, aj prostriedky zo štátnych podporných fondov, najmä štátneho podporného fondu poľnohospodárstva a potravinárstva, na to potrebujeme získať zahraničný úver. Zo zákona o štátnom rozpočte na rok 1999 môže byť garantovaný štátom.

Intervencia cien

Vláda podporí investície do modernizácie výrobných zariadení a technológie na základe vypracovaných projektov. A to aj napriek tomu, že sme pre posilnenie obchodu presunuli zo štátnych prostriedkov dotácie na kapitálové investície v objeme 500 mil. Sk práve do fondu trhovej regulácie na podporu obchodu, ale predovšetkým na určitú nápravu cien a na ochranu poľnohospodárov pri dovoze jatočných ošípaných a bravčového mäsa s cieľom podporiť vývoz sladovníckeho jačmeňa a sladu, ako aj vývoz mlieka a mliečnych výrobkov.

Zákony EÚ

Treba dopracovať legislatívu na úroveň porovnateľnú s legislatívnou EÚ, s cieľom vytvoriť pri jednotlivých poľnohospodárskych výrobkoch jednotný systém speňažovania poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov. Treba otvorene povedať, že my sme do nášho trhu zaviedli oveľa voľnejšie pravidlo, ako má vyspelý svet a osobitne EÚ. Ktorýkoľvek poľnohospodár má možnosť navštíviť krajiny EÚ a oboznámiť sa s reguláciou trhu a zistí, že naše socialistické plánovanie bolo príliš voľné v porovnaní s kvotáciou výroby, garantovanými cenami a so stabilnými príplatkami, ktoré poľnohospodári dostávajú tam. Pochopiteľne, v takejto nerovnej konkurencii by pri okamžitom vstupe do EÚ pri nevyrovnaní podmienok ťahali naši poľnohospodári za kratší koniec povrazu. Ak však hovorím o dopracovaní legislatívy porovnateľnej s EÚ, môžem povedať, že v rezorte pôdohospodárstva sa pri prijímaní porovnateľných zákonov dostatočne pokročilo a teraz sa treba v rámci prístupového procesu sústrediť najmä na prijímanie a dolaďovanie jednotlivých noriem v kvalite hodnotenia potravín.

Slovensko je krajinou s rozdielnymi prírodnými, a tým aj výrobnými podmienkami pre poľnohospodárov. Značná časť, takmer 50 % poľnohospodárskej pôdy, sa nachádza v znevýhodnených oblastiach. Dovolím si tvrdiť, že pre Slovensko to môže byť výhodou a nie nevýhodou. Musíme však premyslene prepojiť dotačnú politiku v primerane výhodných odvetviach a oblastiach s rozvojom tejto výroby, najmä chovu hovädzieho dobytka a chovu oviec, podporíme aj odbyt obilia a ďalších komodít. Aj preto treba hovoriť o diverzifikácii poľnohospodárskych podnikov do výroby netradičných surovín a do nepoľnohospodárskej činnosti.

Roľnícka éra?

Treba oživiť tovarovo-peňažné toky. Už teraz, pred hlavnou sezónou, pred žatvou, sme s Národnou bankou Slovenska dohodli upravené podmienky na poskytovanie zmeniek a pripravuje sa poskytnutie úveru pre Štátny fond trhovej regulácie v objeme jednej miliardy korún. To sú len niektoré naznačené problémy, východiská a opatrenia, ktoré treba v odvetví riešiť. To, ako sa nám podarí vyrovnať so súčasným postavením poľnohospodárstva, vytiahnuť ho z krízovej situácie, samozrejme, nezáleží len na poľnohospodároch samých. Závisí to aj od prístupu vlády a od priazne, ktorú bude rezortu venovať. Vyspelé krajiny vstupujú do informačnej éry. Rozvojové krajiny len teraz završujú alebo sú niekde v ére roľníckej revolúcie. Niektoré v ére priemyselnej revolúcie. Ja verím, že prispejeme k stabilizácii poľnohospodárstva, potravinárstva a súvisiacich odvetví tak, aby vyspelý svet zaraďoval Slovensko medzi krajiny, v ktorých sa končí priemyselná revolúcia a sú pripravené vstúpiť do éry informačnej revolúcie. V opačnom prípade by sa mohlo stať, že sa celospoločensky môžeme vrátiť na koniec éry roľníckej.

(r)