ČO NÁM PRINESIE EURO?

Viceguvernérka NBS E. Kohútiková exkluzívne pre Hd

Vláda SR vo svojom programovom vyhlásení vyjadrila odhodlanie vytvoriť do roku 2006 predpoklady na plnenie maastrichtských kritérií. V stratégii, ktorú pripravilo MF SR a NBS, o ktorej prebehla verejná diskusia a ktorú následne prerokovala vláda SR, sa konštatuje, že Slovensko by malo prijať euro čo najskôr po tom, ako bude udržateľným spôsobom plniť maastrichtské kritériá. Ako orientačný termín na zavedenie eura na Slovensku sa v nej uvádzajú roky 2008 - 2009. Hodnotenie súčasného stavu pripravenosti ekonomiky Slovenska na členstvo v EÚ, posúdenie rýchlosti, ktorou môže prebiehať ďalšie približovanie ekonomiky SR k ekonomike eurozóny, zhodnotenie možností splniť konvergenčné tzv. maastrichtské kritériá z hľadiska času a nákladov pre ekonomiku a zváženie pozitívnych i negatívnych dosahov a rizík nášho budúceho členstva v menovej únii nás vedie k záveru, že so vstupom do eurozóny netreba otáľať.

Rôzne dosahy

Už v období pred vstupom do EÚ sa ukazuje, že vstup do spoločného hospodárskeho priestoru a prijatie pravidiel spoločného trhu bude mať na jednotlivé podniky rôzne dosahy. Hoci odbúravanie zahraničnoobchodných bariér voči EÚ, príprava na nové hranice a implementácia pravidiel spoločného trhu boli rozložené do viacerých rokov, nie všetky podniky sa týmto podmienkam úplne prispôsobili. Jedným sa to podarilo za cenu určitých nákladov, ktorých úhrada ešte prebieha, druhých to ešte len čaká, ďalší môžu mať po vstupe existenčné problémy. Zmena, ktorú prinesie budúci vstup Slovenska do eurozóny, bude na jednotlivé podniky pôsobiť podobne diferencovane. Očakávame však, že jej celkový dosah na podnikový sektor bude výrazne pozitívny.

Finančné hranice

Tak, ako sa po vstupe do EÚ zmenia hranice pre zahraničný obchod, tak sa po vstupe do eurozóny zmenia hranice pre zahraničné platby za tovary a služby a pohyb kapitálu. Kým v súčasnosti musí každý pohyb kapitálu a každá platba voči krajine eurozóny prekonať bariéru, ktorú vytvára kurzová neistota a pohyblivý kurz koruny oproti euru, po prijatí eura táto bariéra zanikne. Zjednodušia a zlacnia sa tým platby za tovary a služby, zjednoduší a zlacní sa investičné rozhodovanie a investovanie.

Hoci uvedené zníženie nákladov, spojené so zahraničnoobchodnými transakciami a s cezhraničnými pohybmi kapitálu môže byť významné, poznatky zo svetovej ekonomiky ukazujú, že nemusí byť vôbec najvýznamnejšie pre rast ekonomickej aktivity po vstupe do eurozóny. Skutočnosť, že krajina funguje v spoločnej menovej oblasti so svojimi rozhodujúcimi obchodnými partnermi, predstavuje ešte dôležitejší faktor. Skúsenosti z iných krajín vo svete totiž potvrdzujú, že zahraničnoobchodná výmena medzi krajinami sa vďaka fungovaniu v spoločnej menovej oblasti po čase významne rozšíri a prehĺbi. Rovnako narastú aj investície v rámci spoločnej menovej oblasti, pričom vzájomný obchod a investície sa navzájom posilňujú. Tento proces narastania vzájomnej výmeny trvá často desať a viac rokov. Dôležité je, že v úhrne obrat zahraničného obchodu krajiny, ktorá vstúpi do spoločného menového priestoru so svojimi obchodnými partnermi, vzrastie o desiatky percent. Konkrétne poznatky o tomto jave sa prípad od prípadu líšia (odhady zvýšenia objemu vzájomnej obchodnej výmeny sa pohybujú od 30 do 200 %), avšak samotné zvýšenie je nesporné. Zvýšenie zahraničnoobchodného obratu spojené so vstupom do eurozóny bude podnetom na dlhodobo vyšší rast ekonomickej aktivity na Slovensku v období po vstupe. V úhrne to môže znamenať o 15 - 20 % vyšší domáci produkt v horizonte 10 - 20 rokov, teda zrýchlenie rastu ekonomiky až o 1 % v dlhodobom priemere.

Menová stabilita

Veľký význam pre podnikovú sféru bude mať stabilné menové prostredie. Už v období pred vstupom do eurozóny musí Slovensko znížiť infláciu a dlhodobé úrokové sadzby na hodnoty blízke k hodnotám v eurozóne. Nízku infláciu budeme musieť udržiavať aj po vstupe, hoci niektoré objektívne prebiehajúce procesy, spojené s rýchlejším rastom produktivity práce na Slovensku, môžu spôsobiť, že naša inflácia bude mierne vyššia ako v dnešných krajinách eurozóny.

Nízka inflácia vytvára prostredie, ktoré núti podnikateľov problémy riešiť skutočne, a to zefektívnením a skvalitnením všetkých činností a nie zdanlivo, cestou zvýšenia cien s následnou stratou konkurencieschopnosti. Nízka inflácia, a potvrdzujú to dlhodobé poznatky zo svetovej ekonomiky, pomáha rozvoju ekonomickej aktivity aj preto, lebo umožňuje lepšie predvídať budúcu cenovú úroveň dodávateľov a lepšie definovať aj vlastnú cenovú politiku. Tieto skutočnosti sú, zdá sa, našim podnikateľom dostatočne známe a aj preto sa nám darí infláciu znižovať rýchlo po tom, keď odznejú dôsledky administratívnych úprav a reforiem, ktoré ju prechodne zvyšujú. Predpokladáme, že sa tak stane aj po roku 2004, ktorý by mal byť posledným rokom, v ktorom sa ukončia deregulácie a reformy zvyšujúce infláciu.

Nízke dlhodobé úrokové sadzby sa opierajú o očakávania dlhodobo nízkej inflácie. Maastrichtské kritérium teda od nás požaduje, aby sme vytvorili predpoklady na takéto nízkoinflačné očakávania. Tie sú základom pre investičné rozhodovanie a pre rozvoj podnikateľskej sféry kľúčové. Spolu s rozvojom kapitálového trhu sú predpokladom na tvorbu dlhodobých zdrojov v ekonomike. Dlhodobá menová stabilita by tak mala vytvoriť významný predpoklad na rozvoj podnikania a rast ekonomiky.

Slovensko je malá, veľmi otvorená ekonomika s liberalizovanými vzťahmi voči zahraničnému okoliu, či už ide o obchodné väzby alebo kapitálové. Mimoriadne silné sú naše väzby na súčasné alebo potenciálne krajiny eurozóny. Náš export na 90 percent smeruje do dnešných alebo budúcich krajín eurozóny, veľmi silné sú a stále sa zosilňujú kapitálové väzby s týmto teritóriom. Naša hospodárska a menová politika má preto len malý priestor na nezávislé rozhodovanie. Musíme prijať pravidlá a podmienky spoločného trhu tovarov a služieb a musíme čoraz viac reflektovať na menové rozhodnutia ECB.

Naša inflácia je z veľkej časti dovezená - ako dôsledok toho, že exportéri musia rešpektovať podmienky v krajinách ich odberateľov a toho, že výroba pre domáci trh musí svoje cenové rozhodnutia prispôsobovať konkurenčnému dovozu. Len tzv. neobchodovateľný sektor (najmä služby) nie je tomuto medzinárodnému konkurenčnému tlaku bezprostredne vystavený. Zatiaľ ešte hrajú významnú úlohu administratívne úpravy cien. Ich úloha v cenovom vývoji sa však končí a ďalšie cenové zmeny budú diktované predovšetkým otvoreným trhom.

Úrokové sadzby NBS sa od úrokových sadzieb ECB zatiaľ líšia najmä preto, lebo stále ešte pôsobí kurzová bariéra a kurzové riziko a tiež preto, lebo integrácia domáceho finančného trhu so zahraničím si vyžaduje určitý čas. Rozdielne úrokové sadzby na vklady a úvery majú svoj dôvod aj v neukončenej cenovej liberalizácii a daňovej reforme. Dôvody na uvedené rozdiely budú postupne klesať, pričom po vstupe do eurozóny preberieme úrokové sadzby ECB. V každom prípade budú úrokové sadzby centrálnej banky smerovať k nízkym hodnotám, ktoré sú dnes v eurozóne, už pred vstupom do nej.

Riziko zanikne

V období po vstupe zanikne kurzové riziko v prevažnej väčšine transakcií. Bude to o. i. znamenať, že banky stratia časť výnosov z devízových operácií. Súčasne to bude znamenať, že podniky budú mať nižšie finančné náklady, spojené s týmito transakciami a ušetria aj časť nákladov na finančné riadenie. Hoci v tom istom období zrejme dôjde k miernemu poklesu úrokových sadzieb na vklady, nižšie úrokové sadzby na úvery, ktoré smerujú najmä do podnikového sektora, túto nevýhodu viac než vyvážia. Rýchlejší rast ekonomiky a z neho vyplývajúca vyššia zamestnanosť a vyššie príjmy obyvateľstva vysoko prevážia stratu z úrokových výnosov z vkladov obyvateľstva. Hoci budúci pokles príjmov z devízových operácií bude pre banky znamenať problém, sme presvedčení, že v období do prijatia eura tieto príjmy čiastočne nahradia príjmami z rozširovania a ďalšieho skvalitňovania služieb. Na druhej strane nižšie úroky na úvery pomôžu podnikovému sektoru v raste a lepšom hospodárení, čím banky získajú viac dôveryhodných a bonitných klientov. Spoločný európsky finančný trh poskytne bankám mnohonásobné rozšírenie obchodných príležitostí. Pre podniky je však uvedený výhľad dobrou správou, môžu očakávať kvalitnejšie, relatívne lacnejšie služby a zdroje na rozvoj.

Celková stabilita

Kým Slovensko predstavuje malú otvorenú ekonomiku, EÚ a eurozóna je ekonomicky a menovo pomerne uzavretý priestor. Vstup dnešných kandidátskych krajín túto uzavretosť ešte zvýši a ekonomická a finančná sila tohto zoskupenia vzrastie. To bude mať významný vplyv na ekonomickú a menovú stabilitu. S rastúcou väzbou koruny na euro rastie aj riziko menového útoku na korunu. Pritom naša menová politika je stále menej nezávislá, je to dané našou orientáciou na ekonomiku EÚ a eurozóny. Je preto zrejmé, že otáľanie s prijatím eura nie je na mieste. Naopak, s prijatím eura Slovensko získa takú istú schopnosť čeliť šokom a špekulatívnym menovým útokom, akú má dnes eurozóna.

Aj druhý aspekt prijatia eura je významný. S prijatím eura súvisí sprísnenie podmienok Paktu stability a rastu. Ten okrem iného zakladá sankcie za fiškálnu nedisciplínu. Hoci, teoreticky, fiškálna disciplína nemusí byť dosahovaná len pod hrozbou sankcií, prakticky sú všetky vlády pokušeniu krátkodobých politických výhod z fiškálneho uvoľnenia vystavené. Ani argument, že súčasný vývoj Nemecka alebo Francúzska nepotvrdzuje vynucovaciu silu Paktu stability a rastu nie je opodstatnený. Slovensko nie je Nemecko, dôsledky fiškálnej nedisciplíny u nás na celkovú ekonomickú a finančnú stabilitu by boli oveľa ničivejšie ako v prípade týchto krajín. Stačí si spomenúť na menový otras v roku 1998 alebo v máji roku 1999.

Nespôsobí šok

Často sa uvádza, že zavedenie eura sa výrazne prejaví v raste spotrebiteľských cien, a bude teda pôsobiť ako faktor zníženia životnej úrovne obyvateľstva. Tieto názory pravdepodobne odzrkadľujú najmä skúsenosti našich občanov z návštevy krajín eurozóny po zavedení eurobankoviek a mincí v roku 2002. Turista, ktorý si išiel kúpiť do viedenskej „Bäckerei“ pár rožkov alebo sa usadil v kaviarni, kde navyše, ako slušný zvyk, nechal aj istý „tringelt“, sa zrejme nestačil čudovať, ako sa mu nákup a obsluha v eurách v porovnaní so šilingovou minulosťou predražili.

Zavedenie eurobankoviek a mincí sprevádzané zaokrúhľovaním cien skutočne vyvolalo začiatkom roku 2002 nárast vnímanej inflácie u obyvateľstva krajín eurozóny. Bolo to preto, lebo zvýšenie cien sa koncentrovalo v úzkom koši najpoužívanejších služieb (reštaurácie, kaderníctva, čistiarne) a tovarových položiek bežnej spotreby (potraviny) s relatívne vysokými cenovými efektmi zaokrúhľovania v novej mene a s bežnou úhradou v hotovosti. Fenomén vysokej vnímanej inflácie mal však iba prechodný charakter, inflačné očakávania verejnosti sa naopak v priebehu roka rýchlo znižovali. Ako uvádza Európska centrálna banka (ECB) vo svojej výročnej správe za rok 2002, inflačný efekt zo zavedenia eura podľa prepočtov v rôznych krajinách predstavoval 0,2 - 0,6 %. Jeho výšku pritom významne ovplyvnili národné štruktúry maloobchodných sietí.

S podobným prechodným javom vyššej vnímanej inflácie v dôsledku zaokrúhľovania cien po zavedení eura treba rátať aj u nás. Nebude to však žiadny cenový šok a nepôjde o plošný jav. Tak ako vo vtedajších krajinách eurozóny bude síce sústredený do spotrebiteľsky najvnímanejších tovarových položiek a služieb, bude to však jav veľmi krátkodobý. Pri tovaroch dlhodobejšej spotreby a služieb, ktoré aj u nás v čoraz väčšej miere realizujeme formou bezhotovostných platieb, pritom môžeme z pôsobenia „zákona jednej ceny“ očakávať skôr opačný cenový efekt smerom dole.

Mierny rast cien bude, samozrejme, prebiehať aj po zavedení eura. Ten však bude súvisieť s rýchlejším hospodárskym rastom a procesom cenového dobiehania v našej krajine (reálnou konvergenciou k európskemu priemeru) a bude sprevádzaný adekvátnym rastom miezd. Nevyhneme sa ani krátkodobejším cenovým nárazom, ktoré budú spôsobované vývojom svetových cien ropy a iných energetických surovín, podmienkami na pôdohospodársku produkciu, ale napríklad aj cenovou politikou regulátorov sieťových odvetví.

Určujúcim momentom pre cenový vývoj po zavedení eura bude jeho zakotvenie do neinflačného prostredia eurozóny, ktoré bude formovať priaznivé očakávania cenovej stability aj v našej verejnosti. Napokon cenová stabilita v eurozóne je hlavným cieľom menovej politiky ECB a na to, aby sme mohli zaviesť euro, musíme, okrem iného, preukázať stabilitu cenového vývoja aj u nás doma.

Znehodnotenie vkladov

Jeden z často uvádzaných argumentov proti skorému zavedeniu eura v porovnaní s neskorším vstupom do eurozóny je údajné znehodnotenie úspor obyvateľstva. Na úvod treba poznamenať, že k tomuto procesu dochádza aj v súčasnosti. Vzhľadom na to, že inflácia na Slovensku je v tomto roku vyššia než úrokové sadzby z vkladov, reálna úroková miera je pri väčšine korunových vkladov záporná, v dôsledku čoho sa reálna hodnota vkladov znižuje.

Argumentácia v rámci eurosúvislostí vychádza z nevýhodnej, nižšej hodnoty nominálneho výmenného kurzu, v ktorom sa budú meniť koruny na euro napríklad v roku 2008, než keby sme pár rokov počkali, a ak by sa kurz zhodnocoval, potom by sme ho mohli fixovať na podstatne vyššej úrovni. Takže pri menovej konverzii by sme za koruny dostali viac eur. Napríklad za vklad 100 000 korún by sme pri kurze 41 SKK/EUR získali 2439 eur, zatiaľ čo pri kurze, povedzme, 35 SKK/EUR 2857 eur. Argumentácia na prvý pohľad presvedčivá, v skutočnosti však veľmi jednostranná, svojou povahou patriaca do skupiny populistických, dobre prosperujúcich „nominálnych ilúzií“. Uvedený príklad (menší rozdiel by už strácal na ilustratívnosti a väčší už celkom na súdnosti) jednak nehovorí o časovom horizonte, v ktorom by sa táto apreciácia nominálneho kurzu (asi o 15 %) mala dosiahnuť, ani o zdroji apreciácie (produktivita a export, devízové rezervy, zázračný objav ropného poľa na našom území či iné mimoriadne „know- how“?). Keďže zmysel pre realitu a podmienky menovej rovnováhy diktujú pridržiavať sa pri hodnotení možností udržateľného posilňovania nominálneho kurzu ekonomických fundamentov, pripadá do úvahy iba prvá možnosť, ktorá je však časovo najzdĺhavejšia.

Aj keby sme uvažovali v optimistickej vidine rýchlej technologickej modernizácie našej ekonomiky vďaka črtajúcemu sa výdatnému prílevu priamych zahraničných investícií, ich hmatateľné efekty na produktivitu, exportnú výkonnosť a konkurenčnú schopnosť sa v ekonomike a následne v možnostiach výraznejšieho zhodnotenia nominálneho kurzu prejavia až s niekoľkoročným oneskorením. Pritom, keby to bolo čo i len päť rokov, o ktoré by sme oddialili náš vstup do ERM II, za ktoré by sa však sotva dosiahla apreciácia kurzu o15 % uvedených v príklade, náš vklad 100 000 Sk bude aj v korunovom vyjadrení strácať na reálnej hodnote.

Bude to preto, lebo uvažovaná silná nominálna apreciácia výmenného kurzu, proti ktorej by centrálna banka nemala intervenovať, keďže pochádza z výkonnostných fundamentov ekonomiky a v uvedenom príklade je napokon cieľom, bude tlačiť na znižovanie úrokových sadzieb. Zároveň sa v cenovom vývoji určitá systémová miera inflácie spätá s cenovým dobiehaním v rámci tzv. Balassa-Samuelsonovho efektu charakteristickým pre predpokladaný rýchly (rýchlejší než v eurozóne) rast produktivity zvýši o inflačné tlaky stimulované úverovou expanziou vďaka nízkym úrokovým sadzbám. Výsledná reálna úroková miera bude preto s veľkou pravdepodobnosťou záporná. K (reálnemu) znehodnoteniu vkladu tak dôjde aj bez toho, aby sa uskutočnila jeho konverzia z korunového na eurový. Okrem toho celý proces zreteľne mieri k prehriatiu ekonomiky, ktoré oponenti rýchleho zavedenia eura paradoxne používajú ako svoj argument, rovnako dôvodiac nižšími než slovenskej ekonomike primeranými úrokovými sadzbami, tentoraz, pravda, sadzbami ECB. Nejasný časový horizont vstupu do eurozóny zároveň nepodnieti masívnejší prílev investícií a kurzový vývoj tak môže byť viac citlivý na krátkodobý kapitál, a tým na ekonomické a mimoekonomické javy, a teda kurz môže byť volatilnejší. Príkladom sú aj posledné týždne vývoja kurzu slovenskej koruny.

Udržateľným východiskom by nebolo ani udržiavanie vysokých úrokových sadzieb, ktoré by s rastúcou apreciáciou kurzu znamenalo stupňujúcu sa menovú reštrikciu. Vysoká cena úverov na domácom trhu by viedla k znižovaniu efektívnosti podnikateľských aktivít. Keďže vôbec nie všetky podniky by sa vedeli financovať v zahraničných bankách, a vzhľadom na vysokú rizikovú prémiu najmä nie malé a stredné podniky, výkonnosť ekonomiky by začala klesať. Spolu s úpadkom malých a stredných firiem by sa do problémov dostal aj domáci bankový sektor, neschopný vysokými sadzbami konkurovať zahraničným bankám.

Nie je nezávislá

Argument znehodnotenia úspor v dôsledku ich konverzie pri nevýhodnejšom kurze SKK/EUR v prípade rýchlejšieho zavedenia eura je teda celkom iluzórny. Odďaľovanie vstupu do eurozóny z tohto dôvodu by neprinieslo žiadne výhody ani obyvateľstvu, teda spotrebiteľom, ani podnikom. Obe skupiny by iba strácali v dôsledku pretrvávajúcich nákladov na menovú konverziu. Podniky by okrem toho museli naďalej vynakladať prostriedky na krytie vyššej rizikovej prémie, ktoré by v prípade rýchlejšieho vstupu do eurozóny mohli využívať na svoj rozvoj.

Okrem týchto kumulovaných strát, ktoré by vznikali z odkladania prijatia eura v čase, treba pritom vziať do úvahy aj potenciálne straty, ktoré by vznikali z prípadného oneskoreného vstupu SR do eurozóny za našimi hlavnými regionálnymi partnermi v rámci skupiny V4. Tento faktor možno napokon je vôbec ekonomicky najdôležitejší, pretože bezprostredne implikuje rozdielnosť „bonity“ ekonomického priestoru, kriteriálne dôležitej pre rozhodovanie zahraničných investorov. Jednu takúto skúsenosť už Slovensko draho zaplatilo. Pri hodnotení výhodnosti či nevýhodnosti skoršieho alebo neskoršieho prijatia eura v SR, NBS opakovane zdôrazňuje, že hlavná nevýhoda prijatia eura, teda strata nezávislej menovej politiky centrálnej banky, je v podmienkach liberalizovanej vysokootvorenej ekonomiky, ktorej exportný sektor je navyše asi na 90 % orientovaný na priestor rozšírenej EÚ, v podstate nie je relevantným argumentom. Menová politika NBS už ani v súčasnosti nie je nezávislá od podmienok európskeho integračného priestoru. Eliminovať nepriaznivé dosahy stratégie nominálnej apreciácie načrtnuté v uvedenom príklade nezávislou menovou politikou, rozumejme opatreniami a parametrizáciou nástrojov menovej politiky, ktoré nebudú zohľadňovať podmienky v externom prostredí, a dodajme, s nevyhnutnou výdatnou pomocou opatrení fiškálnej politiky, ktoré by si však tiež vyžiadali odklon od jestvujúceho reformného kurzu, by viedlo v konečnom dôsledku k potrebe uzatvárania vonkajšieho okruhu a popretiu transformačného procesu v našej krajine.

Prijatie čo najskôr

Uvedené, ale tiež ďalšie, tu neuvádzané poznatky nás vedú k záveru, že Slovensko nie je v situácii, keď môže s prijatím eura otáľať. Je zrejmé, že ho nemôžeme prijať pred tým, ako vieme udržateľným spôsobom splniť Maastrichtské kritériá. Na základe záväzkov, ktoré prijala vláda v programovom vyhlásení, by sme mohli o prijatí eura uvažovať niekedy v rokoch 2008 - 2009. Nemali by sme však váhať. Neprijatie eura, najmä po tom, čo do eurozóny vstúpia naši susedia, by bolo pre nás nevýhodné a predstavovalo by aj riziko z hľadiska celkovej hospodárskej a menovej stability.

Elena Kohútiková

viceguvernérka NBS