Stop násiliu podmienkou

Po vojne v Iraku dochádza k oživeniu v mierovom procese

Hoci Izrael prechádza zložitým politicko-ekonomickým obdobím, stále je perspektívnym partnerom Slovenska. O možnostiach najmä ekonomickej spolupráce, ale aj o aktuálnych otázkach vo výbušnom regióne hovorí zástupkyňa veľvyslanca štátu Izrael pre SR, Slovinsko a Chorvátsko Galit Ronen.

Ako hodnotíte súčasné ekonomické slovensko-izraelské vzťahy?

- Medzi našimi krajinami naozaj nie sú žiadne otvorené otázky. Dobré máme aj ekonomické vzťahy, no mohli by byť omnoho lepšie. Myslím tým napríklad objem vzájomného obchodu, ktorý je nízky najmä v porovnaní s ostatnými krajinami bývalého východného bloku. Potenciál je omnoho väčší. Napríklad pri nedávnej návšteve izraelského prezidenta Moše Kacava v Bratislave s ním prišla delegácia 50 až 60 podnikateľov, ktorí tu mali vlastné fórum, absolvovali ďalšie rokovania. Viete, politici a diplomati môžu len otvárať dvere. Je na podnikateľoch, aby cez ne vstúpili dnu. Pravda, ak je to pre nich ziskové. A myslíme si, že v našom prípade to môže byť ziskové pre obe strany. Slovensko a Izrael sú podobné krajiny čo sa týka veľkosti a počtu obyvateľov. Vy tu už máte prítomné giganty, ako je Wolkswagen a Citroën. Nedá sa očakávať, že z Izraela sem prídu investície takýchto rozmerov. Môžeme sa však s vami podeliť o vedomosti a high-tech. Môžeme sem priniesť technológie s vysokou pridanou hodnotou.

Sú nejaké konkrétne príklady takejto spolupráce?

- Mnoho veci je vo fáze rokovaní. Je tu niekoľko investícií menšieho objemu, nemôžeme hovoriť o veľkých investíciách. V mnohých prípadoch sa stretávame s byrokratickými prekážkami. Napríklad, že pozemkové vlastnícke pomery nie sú celkom vyrovnané a podobné veci. No aj napriek tomu je tu veľký potenciál.

Impulzom na rýchlejší rozvoj vzájomných vzťahov by určite bolo aj otvorenie izraelského veľvyslanectva v Bratislave. V skutočnosti izraelské ministerstvo zahraničných vecí už odporučilo otvoriť veľvyslanectvo v Bratislave. Bohužiaľ, Izrael sa v súčasnosti nachádza v zložitej ekonomickej situácii. Možno viete, že sme nedávno mali generálny štrajk. V rámci nového úsporného hospodárskeho plánu sa rozhodlo o uzavretí asi 20 veľvyslanectiev vo svete. Takže v skutočnosti nie je jednoduché otvoriť nové veľvyslanectvo, keď zatvárate dvadsať. Osobne si preto myslím, že pokiaľ sa vývoj ekonomiky výrazne nezmení, a niektoré ukazovatele napovedajú, že už sa začína meniť, nedá sa očakávať otváranie nových veľvyslanectiev. Na druhej strane, keď sa raz dostaneme k otváraniu veľvyslanectiev, Slovensko je medzi prvými krajinami na zozname.

Myslíte si, že ekonomické zotavenie je možné bez ukončenia násilia?

- Je samozrejmé, že bezpečnosť a ekonomika idú spolu. Hoci nielen násilie má zlý vplyv na našu ekonomiku. Napríklad jedným z hlavných motorov izraelského rozvoja je high-tech. No a oblasť IT prežíva celosvetovú krízu. V posledných mesiacoch však registrujeme pozitívne signály. K pozitívnym zmenám prichádza v oblasti výstavby, ktorá je dôležitým indikátorom ekonomického vývoja, k lepšiemu sa menia aj nálady podnikateľov. Tieto zmeny sú možno stále príliš slabé na to, aby sme mohli povedať, že ide o trvalý trend. No myslím si, že ak vývoj bude pokračovať týmto smerom, pri výraznom ústupe násilia a pokračujúcom mierovom procese s účasťou USA a „kvarteta“, môžeme očakávať oživenie ekonomiky.

Mierový proces je v plnom prúde. Ako sa Izrael pozerá na tzv. cestovnú mapu?

- V prvom rade my akceptujeme cestovnú mapu. Možno máme voči nej určité rezervy, ale ju akceptujeme. Naliehame iba na jednu vec: zastavte násilie. Nemôže dôjsť k žiadnemu pokroku v cestovnej mape, ak sa nezastaví násilie. Nevšimli sme si, že by Jásir Arafat toto robil. Práve preto sme ho označili za nedôveryhodného. Arafat nielenže nepomáhal zastaviť násilie, ale ho podnecoval. Veríme, že Abú Mazín (prezývka Mahmuda Abbása) je úprimný. Vidíme, že dochádza k určitému poklesu násilia.

Izrael pritom urobil viaceré ústupky. Premiér Šaron odstraňuje nelegálne osady. Prepustili sme 540 palestínskych väzňov v tomto štádiu a v budúcnosti by sme mali prepustiť ďalších. Nie je to také jednoduché. Väzňov musíme najprv dôkladne skontrolovať a až keď zistíme, že nepredstavujú bezpečnostné riziko, môžu byť prepustení. Ako ste povedali, je to proces. A nemôže len jedna strana robiť kroky dopredu. Určitý čas to vyzeralo, že sme sa ocitli v slepej uličke a každá zo strán čakala, aby tá druhá urobila prvý krok. Izrael teraz ten krok urobil. A ochotní sme ísť aj ďalej. Premiér Šaron jasne povedal, že je pripravený pristúpiť na bolestivé kompromisy. Na konvente svojej strany uviedol, že súhlasí s dvoma štátmi pre dva národy. Ale pokiaľ neuvidíme recipročné kroky na palestínskej strane, najmä ten prvý a najdôležitejší, ktorým je zastavenie násilia, tak to nepôjde.

Osobne veríte, že v roku 2005 dôjde k vyhláseniu palestínskeho štátu?

- Na Blízkom východe máme dlhú tradíciu nedodržiavania termínov (smiech). Bohužiaľ. Podľa mňa však nie je kľúčovou otázkou, či štát palestínsky vznikne v roku 2005, 2006, 2007 alebo 2004. Rozhodujúce je, či sa tam dostaneme. A všetko naznačuje, že sa pohybujeme týmto smerom. Ako dlho to bude trvať? Pozrite. Nechceme robiť kompromisy za každú cenu, a potom čeliť ďalšej vlne terorizmu. Jeden rok viac alebo menej tu nehrá rozhodujúcu úlohu.

Ako sa pozeráte na vývoj v postsaddámovskom Iraku?

- Najdôležitejšie z hľadiska Izraela je, že došlo k odstráneniu veľkej hrozby. Husajn mal k dispozícii rakety a bol pripravený odpáliť ich na Izrael, čo sa ukázalo už v prvej vojne v Perzskom zálive. Ďalej mal dobre vyzbrojenú a vycvičenú armádu, sú tu náznaky, že vlastnil nekonvenčné zbrane, ktoré je možné vždy použiť. Čiže bol veľkou hrozbou. Okrem toho otvorene povedal, že Izrael by mal byť zničený. Takže odstránenie Saddáma Husajna je dobrou správou pre Izrael, ale aj pre zvyšok sveta. Veď on podporoval terorizmus. Každá rodina samovražedného atentátnika dostala od neho priamo 25-tisíc dolárov, čo je pre Palestínčanov veľmi veľa peňazí. Ako sekundárny účinok vojenskej intervencie v Iraku sledujeme oživenie mierového procesu. Palestínske úrady pochopili, že naozaj platí to, čo americký prezident George Bush povedal v súvislosti s terorizmom: Buď ste s nami, alebo proti nám. Všetky krajiny sa musia rozhodnúť, či chcú byť v širokej protiteroristickej koalícii alebo sú proti nej. V Iraku sa ukázalo, že USA to myslia vážne. Dali tamojšiemu režimu čas, pohrozili mu, určili termíny, potom mu dali ešte dodatočný čas a nakoniec urobili to, čo povedali, že urobia. Na Blízkom východe si dovtedy mnohí mysleli to známe: pes, ktorý šteká, nehryzie. Nakoniec predsa uhryzol. A to spôsobilo zmeny v spôsobe vnímania situácie zo strany mnohých našich susedov. Prezident Mubarak nedávno v prednáške pred skupinou vysokoškolských študentov vyjadril vieru v to, že Šaron môže priniesť mier regiónu. Jordánsko a Egypt uvažujú o návrate veľvyslancov do Izraela. Myslím si, že by k tomu neprišlo, ak by Spojené štáty neukázali, že myslia vážne to, čo hovoria.

Taliansky premiér Silvio Berlusconi, ktorého krajina v súčasnosti predsedá v EÚ, navrhol rozšírenie únie o krajiny, ako je Rusko či Izrael. Čo si myslíte o tejto iniciatíve?

- Áno, hovorí sa tomu širšia Európa. Po vstupe Cypru sa nám hranice Európskej únie priblížia. No a Izrael je už dnes súčasťou niektorých mechanizmov. Ťažko sa však dá počítať s užšou politickou integráciu v dohľadnom období. Nie sme kandidáti na vstup, nie sme dokonca ani kandidáti na status kandidáta.

Európska únia budúci rok prejde veľkou zmenou, keď sa desať súčasných kandidátskych krajín stane jej členmi. Potom v roku 2007 by do EÚ mohli vstúpiť ďalšie dve-tri krajiny, o vstup sa ďalej snaží zvyšok balkánskych krajín, je tu aj Turecko. Čiže, ak hovoríme o dohľadnej budúcnosti, Izrael pravdepodobne nevstúpi do EÚ. Na druhej strane ak hovoríme v rovine pocitov, možno áno. Viete, naše zákony, kultúra či celková orientácia sú podobné tým európskym. Je pekné brať to ako víziu vzdialenej budúcnosti. Ale, že by sa tak mohlo stať v priebehu nasledujúcich 5 či 10 rokov, to asi nie.

Rastislav Boldocký

Mladen Bosiočič