Optimizmus niekto zaplatí

Politici nevedia, že súkromné financovanie diaľnice predražuje

Nedávno sa v Bratislave uskutočnil zaujímavý seminár na tému alternatívneho spôsobu financovania diaľnic do roku 2010. Bolo to poučné počúvanie odborníkov, ak by sme sa však držali myšlienok predminulej vlády, v roku 2005 sme už mohli mať základnú diaľničnú sieť dobudovanú. Žiaľ, je to iba prognóza minulosti, pretože minulá i súčasná vláda nevie vytvoriť dostatočné zdroje, preto hľadá ďalšie zdroje na ich výstavbu. Jednou z možností sú fondy EÚ, ktoré však výstavbu diaľnic u nás nespasia. Ďalším zdrojom a v poslednom období doslova ospevovaným, je súkromný kapitál. Podľa materiálu zo spomínaného seminára možno do roku 2010 investovať do diaľnic približne 280 mld. Sk, kombináciou verejných prostriedkov i súkromných zdrojov financií. Všetko má však svoje pravidlá hry. Napríklad zadlženosť. Celková zadlženosť celého verejného sektora Slovenska je v súčasnosti približne 47 % ročného HDP, pričom sa ročne zvyšuje približne o 3 %. Zvyšovanie zadlženosti a štátneho dlhu je prakticky na hranici únosnosti, a tak sa odborníci zamýšľajú ako ďalej s diaľnicami. Riaditeľ odboru ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Gejza Végh v tejto súvislosti okrem iného poznamenal: „Vláda SR nedávno prerokovala materiál Aktualizácia nového projektu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, podľa ktorého by mal štát na tieto komunikácie v rozpätí rokov 2004 - 2006 uvoľniť finančné prostriedky v objeme 31 mld. Sk, čo, samozrejme, nestačí. Podľa harmonogramu odovzdajú cestári od roku 2003 do roku 2006 do používania iba 28,4 kilometra diaľnic. V porovnaní s pôvodným projektom, schváleným vládou v roku 2001, došlo k odsunu termínu začatia výstavby pri jedenástich stavbách v rozpätí jeden až tri roky a k odsunu termínu skončenia deviatich stavieb o jeden až dva roky.“ Záchranu výstavby diaľnic vidia mnohí odborníci práve v spomínaných súkromných zdrojoch. To však nie je jednoduché, pretože súkromný podnikateľ chce garantovať aspoň priemerný zisk. Politikov však zrejme vôbec nezaujíma, čo bude o päť či desať rokov po podpísaní určitej zmluvy o súkromnej pôžičke, pretože v tom čase (dúfajme) už nebudú vo funkcii. My však budeme splácať dlhy za ich rozhodnutia ešte kvantum rokov. Poučme sa napríklad z Česka, kde chceli, či chcú stavať povestnú diaľnicu D 47 zo súkromných zdrojov. Zmluva je tajná, avšak odborníkom je jasné, že prípadnú výstavbu bude Česko splácať investorovi formou tzv. tieňového mýta po dokončení stavby. Pôvodné náklady boli vyčíslené na 50 mld. CZK, avšak dnes sa už vraví o 200 mld. CZK, čo je, pochopiteľne, podstatný rozdiel. Podobná situácia by sa mohla vyskytnúť aj na Slovensku. Dobudovanie diaľnic do roku 2010 by si vyžiadalo spomínaných 280 mld. Sk, avšak pri použití súkromných zdrojov by štát v konečnom dôsledku zaplatil minimálne 400 mld. Sk. Stačí si spomenúť napríklad na podcenené kurzové riziká pri predaji SPP. Aj diaľnice sú podobný výbušný súdok, pretože napríklad investícia by sa uskutočnila zrejme v korunách, ale splácala by sa už v eur atď. O použití súkromného kapitálu však zbytočne vravieť, pokiaľ sa nevytvorí podľa osobitného zákona štátna diaľničná spoločnosť, ktorá bude partnerom pre rôzne druhy spolupráce so súkromným kapitálom. Mala by sa vytvoriť zo Slovenskej správy ciest, avšak vláda zatiaľ neschválila vytvorenie novej organizácie. Generálny riaditeľ Slovenskej správy ciest Ing. Dušan Faktor je však opatrný a tvrdí, že „ak chceme stavať diaľnice na báze súkromného kapitálu, treba doriešiť spoplatnenie diaľnic na danom úseku podľa odjazdených kilometrov. Cesta si musí na seba zarobiť. Avšak vodiči sú rozmýšľajúce osoby a ak sa im zdá poplatok za kilometer diaľnice vysoký, jednoducho ju obídu. Skúsenosti z Francúzska, Maďarska či iných krajín vravia za všetko.“ Životaschopnú diaľnicu musí denne „živiť“ minimálne 12-tisíc vozidiel. Z toho vychádza sadzba, ktorá by mohla na Slovensku dosiahnuť za kilometer jazdy dvojkorunový, ba aj vyšší poplatok. To však súkromný vodič bude akceptovať iba veľmi ťažko. Niektorí politici v poslednom období horlia za rýchlostnú komunikáciu napríklad medzi Rimavskou Sobotou a Rožňavou. Platili by miestni vodiči každý deň takéto vysoké mýtne poplatky? Asi nie. Pritom na týchto úsekoch je denná kapacita približne 6-tisíc vozidiel. Štát si môže, samozrejme, postaviť čo chce, avšak musí to potom aj splácať a tam sa už končí optimizmus politikov a rôznych pseudoodborníkov. Výstavba diaľnic financovaná súkromnými podnikateľmi a nadväzne zavedenie mýta je nepochybne veľmi vážne politické rozhodnutie, ktoré bude mať priamy vzťah s celkovým finančným a daňovým systémom štátu. Preto treba aj použitie súkromného kapitálu a zavedenie mýta na diaľniciach odborne veľmi fundovane zvážiť, pretože diaľnice nekončia jedným volebným obdobím.

Jozef Kunik