Postačí malá zmena v zákone

O nelegálnej práci každý rozpráva, ale nikto ju nevie dokázať

Drzosť ľudí z čiernej ekonomiky nepozná hranice. Stalo sa, že si človek vedený 5 rokov v evidencii úradu práce chcel kúpiť na pôžičku nábytok. Požadovali však od neho potvrdenie o príjme, nuž ho priniesol - od zamestnávateľa, u ktorého už viac ako rok pracoval načierno...

Asi 50-tisíc ľudí, ktorí predstavujú ročný rozdiel medzi znížením počtu evidovaných nezamestnaných, ale neobjavili sa v štatistike zamestnanosti, skončilo podľa analytikov Národného úradu práce (NÚP) v sivej ekonomike. Ročné straty štátu a poistných fondov z dôvodu nelegálnej práce odhaduje NÚP na 4,7 miliardy Sk. Ako však odhady potvrdiť? Ako skutočne dokázať nelegálnu prácu a nelegálne zamestnávanie, úniky na daniach a na odvodoch? A ako tomu zabrániť? Ing. Vladimír Balla, vedúci oddelenia kontroly Okresného úradu práce Nové Zámky, hovorí o tom, že súčasná legislatíva mu zväzuje ruky. Pritom sa kontrola úradu práce dnes zameriava „len“ na nelegálnu prácu cudzincov a na sprostredkovanie zamestnania za úhradu. Odhaľovanie nelegálnej práce patrí spolu s kontrolou dodržiavania pracovno-právnych predpisov do kompetencie Národného inšpektorátu práce. Pravda, medzi dvoma inštitúciami existuje spolupráca. A ako to vyzerá? „Občania si zvykli dávať podnety k nám, takže my ich najprv postúpime krajskému inšpektorátu práce do Nitry, potom sa s použitím zložitého mechanizmu utajenia niekedy dohodne spoločná kontrolná akcia a napokon na ňu nastúpi delegácia niekoľkých kontrolórov,“ rekapituluje postup Ing. Balla a dodá: „Je to nepružné a málo efektívne.“ Zaujímavé je, že v okrese Nové Zámky doteraz nedostali ani jeden podnet na nelegálnu prácu cudzinca, aj keď na nelegálnu prácu domácich obyvateľov prichádza oznámení neúrekom. Aj tak však v súčinnosti s cudzineckou políciou robia raz alebo dvakrát do mesiaca kontroly - ak by objavili cudzinca pracujúceho načierno, musí byť do 24 hodín vyhostený. Zamestnávateľ totiž môže zamestnávať cudzinca len s predchádzajúcim povolením úradu práce. Čo je však z hľadiska zákona o zamestnanosti nelegálna práca cudzinca? Ak má riadnu pracovnú zmluvu a pracuje, no nemá pracovné povolenie. Pokiaľ pracuje bez pracovnej zmluvy (a to sa týka aj občanov SR), je to prípad pre inšpektorát práce. Ťažko ju však dokáže, pretože nie je umením dodatočne predložiť dohody o vykonaní práce.

Od sprostredkovateľov práce za úhradu dostáva úrad práce zoznamy ľudí, ktorým títo našli zamestnanie v zahraničí alebo v SR. Aj inšpektoráty práce dávajú úradu práce zoznamy všetkých osôb, ktoré skontrolovali počas svojich inšpekcií na pracoviskách. OÚP porovná zoznam s vlastnou evidenciou a v prípade, že sa niektoré meno objaví v tom istom časovom období v obidvoch zoznamoch, nuž: „Človek zabudol ohlásiť, že už má prácu.“ Pikantné je, že ak sa to stalo do konca minulého roka, ani to nebol dôvod na vyradenie z evidencie nezamestnaných...! Som rád, že teraz už na to máme zákonnú možnosť,“ komentuje to Ing. Balla, dodá však, že sa to často nestáva. V tomto roku len raz predložili inšpektori práce informáciu o nelegálnom pracovníkovi z okresu Nové Zámky, ale nešlo o evidovaného nezamestnaného. „Predtým to mohlo byť okolo päť prípadov - tí zasa pracovali na základe dohody o vykonaní práce, čo znamená, že môžu byť zároveň aj v evidencii nezamestnaných...“

Vzhľadom na to, že sa pripravuje nový zákon o zamestnanosti, spýtala som sa Ing. Ballu ako človeka z praxe, čo by sa v ňom malo práve v súvislosti s nelegálnou prácou zmeniť. „Legislatívu treba prerobiť tak, aby nelegálna práca naozaj existovala, teda aby sa naozaj dalo poukázať, že toto je nelegálna práca,“ poukázal na najpikantnejšiu stránku tohto veľkého problému, ktorý je záťažou našej ekonomiky. „Výsledky totiž svedčia o tom, že v našom kraji nikto nie je nelegálne zamestnaný,“ pokračoval. „Hoci sa zároveň odhaduje enormné množstvo čiernej práce. Aj keď vieme kde, kontrola to nikdy nezistí.“ Tiež poukazuje na dohody, ktoré je možné bez problémov antidatovať a vyhotoviť cestou do kancelárie. „Neexistuje tu skutočná politická vôľa riešiť nelegálnu prácu,“ myslí si Ing. Balla. Dôvod? „Úrad práce dostal z evidencie 50-tisíc ľudí, ktorí sa však nezamestnali, pretože pracovné miesta predsa nie sú v takom množstve,“ uvažuje V. Balla nahlas. „Je však jasné, že tí ľudia nejako žiť musia. Keby sme mali mechanizmus na potláčanie nelegálnej práce, nemohli by nelegálne pracovať a nemali by z čoho žiť.“ Myslí si, že v prípade efektívnej kontroly by zamestnávatelia zamestnávali menej ľudí, takže vplyv na zamestnanosť by bol negatívny, aj keď produktivita práce by sa asi zvýšila. A kedy by mohla byť kontrola podľa neho efektívna? „Stačila by jedna maličká, skoro až smiešna zmena v zákone - že každý občan je povinný mať pri sebe doklad o zamestnaní,“ hovorí. „A ak ho nemá, ide o nelegálnu prácu.“ Pritom to nie je v rozpore s ústavou, domnieva sa V. Balla.

Zuzana Krútka

V roku 2002 bolo v pôsobnosti Národného úradu práce vykonaných spolu 1804 kontrolných akcií zameraných na nelegálne zamestnávanie cudzincov. Odhalili pri nich 84 cudzincov, ktorí pracovali na území SR v rozpore s platnými právnymi normami. Zároveň bolo preverených 333 evidovaných nezamestnaných - z nich u 109 osôb zistili, že zároveň vykonávali pracovnú činnosť.