Výsledok: fotochemický smog

Koncentrácie prízemného ozónu sa aj u nás nebezpečne zvyšujú

Kým rastúci úbytok stratosférického ozónu predstavuje vážnu hrozbu pre život na Zemi, čoraz väčší problém na druhej strane predstavuje pribúdanie troposférického, čiže prízemného ozónu. Zjednodušene povedané, kým hore je ozónu čoraz menej, dolu je ho čoraz viac. Podľa odborníkov sa množstvo prízemného ozónu na kontinentoch severnej pologule takmer strojnásobilo oproti predindustriálnym hodnotám. Na vysvetlenie dodajme, že do prízemnej, dýchacej zóny človeka sa ozón dostáva z atmosféry alebo vzniká priamo v troposfére v komplexe fotochemických reakcií. Tie zintenzívňuje globálne otepľovanie a rast ultrafialového žiarenia. Tvorba ozónu sa tiež následne zvyšuje, ak sa v ovzduší nachádzajú organické látky a oxidy dusíka. Vysoký prízemný ozón sa preto vyskytuje v slnečnom horúcom počasí, pri malých rýchlostiach vetra a najmä v popoludňajších hodinách. Na tvorbe oxidov dusíka sa v nemalej miere následne podieľa aj doprava, a tak práve v horúcich

letných dňoch

dochádza na okrajoch svetových veľkomiest a priemyselných centier k letnému typu vysokého znečistenia ovzdušia. Ide o fotochemický smog, ktorého hlavnou zložkou je práve prízemný ozón. Vzhľadom na skutočnosť, že horúce slnečné počasie pretrváva už niekoľko dní aj na Slovensku, zaujímalo nás, či sú stanovené limity prekročené. Z vyjadrenia zástupcov SHMÚ vyplýva, že v SR sa systematickým monitorovaním prízemného ozónu začalo v roku 1991. Pri stanovení imisných limitov vychádzala slovenská legislatíva z príslušných smerníc EÚ. Podobne ako v iných krajinách Európy, bolo aj v SR zriadené Riadiace stredisko ozónového smogového varovného systému. To v prípade prekročenia informačného alebo výstražného hraničného prahu vyhlasuje a odvoláva varovanie. Hraničný informačný prah pre upozornenie predstavuje priemernú hodinovú hodnotu 180 mikrogramov na kubický meter a pre hraničný prah pre varovanie obyvateľstva je stanovená priemerná hodinová hodnota 240 mikrogramov na kubický meter. Včera SHMÚ, odbor

kvality ovzdušia,

informoval, že za posledné dva dni došlo k prekročeniu informačného prahu pre upozornenie. Zvýšenú koncentráciu ozónu, presne 195 mikrogramov, namerali už v pondelok na monitorovacej stanici v Bratislave na Kolibe a na Štrbskom Plese. Konkrétne na úrovni 192 mikrogramov. Prekročenie hraničného prahu sa dá očakávať aj v najbližších dňoch. Prekročenie hranice 240 mikrogramov na kubický meter pre varovanie na Slovensku zaznamenali naposledy pred desiatimi rokmi. Hoci stav nie je taký vážny, aby kompetentní prikročili napríklad k obmedzeniu dopravy a ďalším opatreniam, z vyjadrenia pracovníkov SHMÚ vyplýva, že môže mať negatívny vplyv na zdravie niektorých občanov. Zvýšené koncentrácie ozónu znižujú fyzický výkon, zvyšujú citlivosť organizmu na bakteriálne infekcie, u citlivejších ľudí môžu spôsobiť dráždenie očí, hrdla a podobne. Preto je podľa odborníkov lepšie obmedziť pobyt na vzduchu, skrátiť vetranie a obmedziť fyzickú námahu. Na zvýšenie prízemného ozónu najcitlivejšie reagujú starí ľudia, deti a alergici. Čo je však podstatné, zvýšené koncentrácie prízemného ozónu poškodzujú vegetáciu a rôzne materiály. Súčasná úroveň koncentrácií na Slovensku predstavuje hlavný

stresový faktor

lesných ekosystémov a spôsobuje asi päťpercentný úbytok poľnohospodárskej produkcie. Hoci SR pristúpila k viacerým medzinárodným dohovorom a realizuje celý rad opatrení, ktoré z nich vyplývajú, predsa len rast koncentrácií prízemného ozónu odborníci očakávajú aj v nasledujúcich rokoch. A to nielen v SR, ale v celosvetovom meradle.

Zdena Rabayová