Postaviť sa na vlastné nohy

Príspevok na samozamestnanie bude nárokovateľný

Keby Gabika Pállová požiadala o príspevok na otvorenie svojho obchodíku s rozličným tovarom až v roku 2004, a nie koncom roku 2001, mala by zaručené, že ho dostane a bola by si mohla dokonca dopredu vypočítať jeho výšku. Gabika je mladá pôvabná žena, mama dvoch detí, v obci, kde býva, ale ani v okresnom meste Rožňava sa jej nedarilo nájsť si zamestnanie. V roku 2001 jej správny výbor okresného úradu práce z dôvodov vyčerpania prostriedkov nepridelil príspevok na tzv. samozamestnanie, keď sa rozhodla otvoriť si v priestoroch rodinného domu obchodík. Pani Gabika vzala vtedy veci do vlastných rúk, „naškriabala“ nejaké úspory a vrhla ich do zariadenia obchodu a do nákupu tovaru. Hrušovčania nemusia odvtedy cestovať po každú písanku, mydlo či po rôzne záhradkárske potreby do okresného mesta, ona sa cíti užitočná.

Súčasný zákon o zamestnanosti umožňuje poskytnúť nenávratný príspevok na samozamestnanie až do výšky 200-tisíc korún, obyčajne sa však pohyboval v rozpätí 70-tisíc až 110-tisíc Sk. Podľa množstva finančných prostriedkov, podľa počtu žiadateľov spĺňajúcich podmienky, podľa finančnej náročnosti na materiálové vybavenie živnosti. V krátkej histórii Národného úradu práce boli roky, keď peňazí na aktívnu politiku trhu práce (APTP) a v tom na „osemdesiatosmičku“ da § 88, ktorý sa týka práve tohto príspevku) takmer nebolo, no boli aj roky bohatšie, ako napríklad vlaňajší, keď sa v rozpočte rátalo s 3,9 mld. Sk na APTP (bez účelových 3,67 mld. Sk - použilo sa 3,48 mld. Sk) a z toho mali jednotlivé okresy vyčlenených minimálne 15 % prostriedkov na § 88. V okrese Nové Zámky tak podporili napríklad 253 začínajúcich samostatne zárobkovo činných osôb, takmer všetkých, ktorí o príspevok požiadali a spĺňali podmienky. V rámci celého Slovenska to bolo 9122 ľudí, ktorí sa s pomocou prostriedkov z NÚP postavili na vlastné nohy. Na jedného pripadlo priemerne 73 793 Sk. Čo je ale najdôležitejšie, práve “osemdesiatosmička” je tým najefektívnejším nástrojom APTP (samozrejme, nehodí sa pre každého) - úspešnosť je takmer stopercentná, ľudia sa nevracajú do evidencie úradov práce skoro vôbec. Okrem toho je pre tento nástroj APTP charakteristický multiplikačný efekt: Keď sa ľuďom začne dariť, po čase sami vytvárajú ďalšie pracovné miesta. Aj preto je škoda, že v tomto roku sa nepodarilo vyčleniť na APTP a v tom na § 88 viac prostriedkov. Vzhľadom na to, že v tomto roku majú asi tretinu toho rozpočtu čo vlani, v okrese Nové Zámky si určili za hornú hranicu príspevku 60-tisíc Sk. Správny výbor prerokoval od marca doteraz viac ako 160 žiadostí, avšak len v 12 prípadoch rozhodol kladne. (K niektorým žiadostiam sa ešte vráti, nejde teda o to, že by tie ostatné už jednoznačne zamietol.) Ide o nádejné SZČO najmä v profesiách: murár a ďalšie stavebné práce, zvárač, kaderníčka, kozmetička, rôzne druhy obchodnej činnosti, chov a predaj hydiny a iných úžitkových zvierat, poľnohospodárska činnosť, pestovanie a predaj kvetov či pestovanie a predaj zeleniny.

Keby sa pani Gabika rozhodla pre podnikanie až v roku 2004, keď bude platiť nový zákon o službách zamestnanosti (zatiaľ je v pripomienkovom konaní), podľa jeho navrhovaného znenia a znenia návrhu naň nadväzujúcich vyhlášok by mala nárok na 147 600 Sk, pretože už bola tzv. znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie (úrad práce ju viedol v evidencii viac ako 12 z posledných 16 mesiacov) a v okrese s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti vyššou ako celoslovenský priemer. Keby však chcel v tomto okrese podnikať mladý muž nezamestnaný len čosi viac ako 3 mesiace, mal by nárok na príspevok vo výške 78 800 Sk. Ak by pani Gabika žila nie v okrese Rožňava, ale hoci napríklad okrese Námestovo, kde je miera nezamestnanosti nižšia ako celoslovenský priemer, mala by ako znevýhodnená uchádzačka nárok na 98 500 Sk. No a keby žila v Bratislave, kde podiel HDP na obyvateľa dosahuje viac ako 75 % HDP ako v Európskej únii, mohla by si nárokovať 49 250 Sk. Príspevok sa bude poskytovať formou úhrady faktúr za obstaranie vybavenia potrebného na začatie výkonu samostatnej zárobkovej činnosti, za nájomné alebo splácanie úrokov z pôžičiek. Napriek účelu príspevku (obstaranie vybavenia potrebného na to, aby sa človek postavil na vlastné nohy), uvádzané čísla ani trocha nesúvisia s druhom činnosti, ktorej sa občan bude venovať a s nákladmi, ktoré sú v rôznych prípadoch rôzne vysoké. „Odvodzovali sme ich od minimálnej mzdy,“ odpovedal na otázku Hd Miroslav Beblavý, štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. „Od 1. mája 2004 musíme totiž dodržiavať pravidlá Európskej únie, ktoré sa týkajú štátnej pomoci. Znamená to, že nemožno narušiť hospodársku súťaž rôznymi formami podpôr,“ vysvetľoval. Presne sú stanovené výnimky a ich špecifikácie, medzi nimi aj v prípadoch APTP. „Pretože ide de facto o príspevok na vytvorenie pracovného miesta, väzba nie je na druh činnosti, ale na mzdové náklady.“ Základom je 24-násobok minimálnej celkovej ceny práce (súčet minimálnej mzdy a všetkých povinných poistení, ktoré hradí zamestnávateľ). Podľa toho, v akom regióne sa príspevok poskytne (HDP/1 obyv.), miery nezamestnanosti a typu uchádzača (tzv. znevýhodnený alebo nie), bude mať nárok na 25, 40, 50 alebo 75 % základnej sumy. Ak sa však rozhodne stať SZČO občan so zdravotným postihnutím, bude finančne zvýhodnený viac.

Ak uvážime, že úrad práce nemá poskytnúť len peniaze, ale aj potrebné školenie, je šanca, že pri tomto systéme pribudnú do regiónov ďalšie služby prinášajúce rozvoj. A že sa nielen zníži nezamestnanosť, ale zvýši sa zamestnanosť. A najmä, nemali by už byť sklamaní ľudia, ktorí sa podobne ako pani Gabika pýtajú: Prečo iným áno a mne nie? Odpovie im totiž litera zákona.

Zuzana Krútka